22.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Láska je jediné bohatstvo, ktoré rastie, keď sa s ním človek delí.”

~CESARE CANTÚ~

25.01.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť981 reakcie0
(Share 237 0)


Téma: Boh ich začal posielať / Mk 6, 7-13

Homília

      Každý človek má od Boha určenú životnú dráhu. Jedných si volá do stavu manželského, druhých do stavu kňazského či rehoľného, iní zostávajú slobodní. Sú rôzne zamestnania, funkcie, odbornosti, ale pre veriaceho je pred Bohom rozhodujúce to, ako splní svoje poslanie, a tak bude odmenený tu i vo večnosti.
      Evanjelium hovorí o rozoslaní apoštolov na ich prvú apoštolskú cestu. Je to pre nás poučné, s akou vážnosťou a dôverou prijímajú Ježišove slová.
       „Dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze...“ (Mk 6, 7).
      Zastavme sa nad týmito slovami a pouvažujme, čo to znamená pre nás, v našom poslaní. Pán Ježiš si vybral dvanásť jednoduchých mužov. Vyučí ich svojej náuke a pošle medzi rodákov. Číslo dvanásť môže sa obrazne prirovnať k dvanástim kmeňom vyvoleného národa. Posiela svojich učňov po dvoch, čo u Semitov je známe, že svedectvo „dvoch“ sa chápalo ako hodnoverné.
      Apoštoli poslušne šli a z neskorších správ vieme, že pri návrate sa tešia zo svojho poslania. Presvedčili sa, že pri plnení príkazu, ktorý im dal Ježiš, boli svedkami zvláštnych udalostí, ktoré sa diali ich rukami. Inými slovami povedané, splnili svoju úlohu danú Ježišom. Boli vernými svedkami Ježišovej náuky. Apoštoli začali svoje poslanie plniť od začiatku veľmi vážne a dôsledne podľa slov Pána Ježiša tak, ako sme to počuli v evanjeliu.
      Dôverujte v Boha! Dôverujte jeho láske, jeho milostiam, ako by ste sa mali spoliehať na svoje sily. Neznepokojujte sa o veci časné, materiálne. Človek, ktorý chce plniť Ježišovo poslanie, musí sa vedieť zriecť vecí, ktoré mu bránia celkom sa venovať svojmu poslaniu. Musí byť slobodným človekom a vtedy sa môže sústrediť na plnenie svojho poslania, a nie iba okrajovo.
      Vzhľadom na svoje poslanie dostali apoštoli zvláštnu moc nad nečistými duchmi a silu uzdravovať chorých. To bola aj ich hlavná úloha. Môžeme povedať, že najprv im bolo uložené robiť skutky a potom mali vyučovať. Otázka vyháňania zlých duchov bola v tom čase vec častá. Zaoberalo sa tým viac ľudí, ale mnohokrát bez úspechu.
      Vieme, že apoštolom sa darilo. Bola to sila Pána Ježiša. Oni to robili v mene Pána Ježiša a s jeho súhlasom. Nepoukazovali tým na svoju osobu, nehovorili, že to robia zo svojej moci, ale všetky skutky pripisovali svojmu Učiteľovi. V tom spočívala ich veľkosť.
      Takto podobne sme povinní postupovať aj my. Sami osebe neznamenáme mnoho. Všetko to, čo dobre robíme, pripisujme Bohu. So svätým Pavlom môžeme povedať: „Ale z Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť nebola vo mne márna“ (1 Kor 15, 10).
      Keď si uvedomíme túto pravdu, nebudeme sa pýšiť, ani nafukovať. Keď poznáme svoje slabosti a pomyslíme si na ne, mali by sme viac myslieť na Boha a pripodobňovať sa mu. Sme predsa jeho apoštolmi. Máme plniť svoje povinnosti. Pripomínajme si, že sme neužitoční sluhovia Pána Ježiša. On koná v nás a cez nás. Všetko, čo robíme, či je to dobré alebo zlé, ide na náš „účet“. Plniac si svoje povolanie správajme sa tak, aby sme nespravili hanbu ani Ježišovi, ani Cirkvi, ani sami sebe.
      Aká bola úloha ich apoštolského poslania? Bola podložená príkazom Pána Ježiša: „Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie“ (Mk 6, 12). I tu plnili vôľu Pána Ježiša, veď on sám hovoril o svojom poslaní: „Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 15).
      Navrátiť sa znamená zmeniť cestu, ísť iným smerom, nedávať svojmu životu svoj smer. Toto môžeme uskutočniť v spojení so zvláštnym štýlom života. Týmto slovám dobre rozumel svätý František z Assisi, ktorého z takejto cesty chceli vrátiť mnohí. On však zanechal všetko; otcovi-kupcovi i svoje šaty a nahého ho zaodial biskup, a takto nastúpil na cestu obetí, umŕtvovania a pokánia. To, čo konal, sa nepáčilo jeho priateľom, s ktorými sa zabával. On však už pozerá na svoj život ináč. Pozerá, či sa to páči hlavne Bohu, a nie ľuďom. Svoj život dal Kristovi a nič nechcel, len to, čo chcel Kristus.
      Ak chceme iným dnes pomôcť navrátiť sa k Bohu, aké argumenty predložíme? Aký je náš život? Nežijeme život podľa svojej predstavy, svojich chúťok? Neokypťujeme Kristovo učenie?
      Apoštoli ohlasovali Krista a vyzývali všetkých k prijatiu jeho radostnej zvesti. My tiež nič iné nerobme, iba ukazujme druhým Krista a jeho veľkú hodnotu. Hovorme, a to nielen slovami, ale aj vlastným životom, že nie je nič hodnotnejšieho a krajšieho, ako je učenie Pána Ježiša. V jeho učení nejde o nejaké naše ochudobnenie, ale naopak, obohacuje nás veľkou pravdou, ktorú môžeme spoznať už tu na zemi a sami sa presvedčíme, že večnosť musí vysoko prevýšiť naše spoznanie pravdy, spravodlivosti a lásky.
      Apoštoli zabúdali na seba a strhávali iných za Kristom, volali ľudí na cestu pokánia. Nasledujme v skutkoch počínanie apoštolov. Uvedomme si, že naše životné poslanie prekračuje hranice časnosti. Dnešný človek je viac hladný po pravde, ako túžiaci po chlebe a vode. Hovorme všade a neúnavne.
      Evanjelium nás teda upozornilo, že každý z nás, či je to duchovný, alebo veriaci laik, manžel či slobodný, vo všetkých oblastiach spoločnosti sa nachádzajúci a plniaci akúkoľvek funkciu, nech má na mysli, že aj tak má plniť svoje poslanie moderného apoštola a šíriť učenie Krista, učenie lásky, pokoja a pravdy, a nemusí sa znepokojovať, lebo stačí, aby nič iné vtedy nechcel, len plniť vôľu Božiu. Amen.

      Inšpirácie: Mk 6, 1-13
      Kartotéka: Mk 6
12.06.2003 | Čítanosť(2836)
Mk 6, 14-29
12.06.2003 | Čítanosť(2823)
Mk 6, 1-13
12.06.2003 | Čítanosť(2416)
Mk 6, 30-44


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet