22.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Čo nám osoží dlho žiť, keď sa tak málo polepšujeme? Dlhý život nie je vždy napráva, ba často len rozmnožuje hriechy.

~Kempenský ~

07.12.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1068 reakcie0
(Share 276 0)


Téma: Nanebovzatie Panny Márie / Mária a modlitba / Lk 1, 39-56

Homília

      Kto by dokázal spočítať, koľkokrát sa vyslovilo v dejinách ľudstva slovo Mária v modlitbe? My veriaci katolíci sa neklaniame Panne Márii, ale ctíme šiju ako mocnú orodovníčku a prostredníčku milostí a darov, ktoré nám môže vyprosiť od svojho Syna, Ježiša Krista. Dnes, na jeden z najväčších sviatkov Panny Márie Nanebovzatej, si zvlášť uvedomujeme, čo nám chce Pán Ježiš povedať, keď zobral svoju matku s telom do stavu večnej blaženosti.
      Pán Ježiš aj ku nám prehovoril ústami Alžbety, ktorá pri stretnutí s Máriou zvolala: „Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1,45).
      Alžbeta dáva Márii zaujímavé oslovenie „blahoslavená“. Toto slovo voľne vysvetlené znamená ako „šťastná“ v tom najväčšom a najcennejšom zmysle slova. Anjel pri zvestovaní vie, že bude matkou Vykupiteľa a osloví ju: „Požehnaná si medzi ženami...“ (Lk 1,28). Tieto oslovenia Márii oprávnene patria, pretože si ich zaslúžila svojím životom, nielen prijatím posolstva od anjela, ale aj ďalším životom, ako to píšu evanjelisti. Od zvestovania Pána Ježiša až po jeho nanebovstúpenie Mária žije len pre Boha.
      Pri všetkých vážnych udalostiach okolo Krista čítame: „Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2,19). Jej život veľmi pekne vyjadrila jedna žena zo zástupu, keď oslovila Ježiša: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval“ (Lk 11,27).
      Mária žije v tichu v Nazarete. Sleduje svojho Ježiša nielen pred jeho verejným vystúpením, ale tiež aj vtedy, keď sa zhromažďujú okolo neho zástupy. Jedine ona vie, že jej syn je Boží Syn. Keď na kríži zomiera a zveruje jej svojho miláčika - apoštola Jána, Mária prijíma novú úlohu a stáva sa Matkou Cirkvi, Matkou celého sveta. Po nanebovstúpení všetci v jej blízkosti cítia jej Syna. Zostáva s nirni a jej ďalší život vystihujú slová: „ Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi“ (Sk 1,14). Tak môžeme porozumieť slovám Pána Ježiša: „Žena, hľa, tvoj syn!“ (Jn 19,26), A slovám: „Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19,27). Začína sa nové obdobie vo vzťahu nás bratov a sestier Pána Ježiša aj k Panne Márii.
      Od najstarších čias Cirkvi sme svedkami toho, že Panne Márii nielenže patrí najčestnejšie miesto po Pánu Ježišovi v Cirkvi, ale tiež chápeme, že keď budeme ju nasledovať v láske ku Kristovi, jej Synovi, aj nás čaká odmena, ktorú pripravil Ježiš pre tých, Čo vytrvajú verne až do konca. Už apoštoli sa mohli presvedčiť, že Ježiš svojej matke nič neodoprel, o čo ho prosila. Spomeňme si na jeho prvý zázrak na svadbe v Kane Galilejskej.
      Od prvých chvíľ po Ježišovom zmŕtvychvstaní vidíme apoštolov a uprostred nich Ježišovu matku. Pri Márii mladá Cirkev nachádzala útechu a silu. Od najstarších čias z povďačnosti k Panne Márii sa sobota v Cirkvi stáva dňom Panny Márie. Keď apoštoli čakali zoslanie Ducha Svätého, Mária bola s nimi. Apoštoli v kázaniach nezabúdali vštepovať prvým kresťanom úctu k Panne Márií, a tak sa stala neodmysliteľnou súčasťou Cirkvi. Cirkev od začiatku dokázala ubrániť nielen božstvo Ježiša Krista, ale aj dôstojnosť Božieho materstva Preblahoslavenej Panny Márie proti bludárom. Od snemu v Efeze roku 431 sa právom Panne Márii vzdáva nadúcta pre jej zvláštny vzťah k Bohu, že je totiž matkou Boha. Je to špecificky iná, vyššia úcta ako tá, ktorú vzdávanie anjelom a iným svätým ako Božím priateľom. Cirkev vždy prísne rozlišovala medzi úctou, ktorá patrí Bohu pre jeho nekonečnú velebnosť a medzi hyperduliou, Čo je grécke slovo a vyjadruje nadúctu, ktorá prislúcha Panne Márii, ktorá je iba ľudskou osobou, a teda Mária nie je Bohom.
      O úcte k Panne Márií sa vyjadril aj Druhý vatikánsky snem vo Vieroučnej konštitúcii Lumen gentium o Cirkvi:
      - Veriaci majú pamäť, že opravdivá zbožnosť nepozostáva ani v neplodnom a prechodnom cite, ani v nejakej ľahkovernosti, ale musí vychádzať z pravej viery, ktorá nás vedie k uznaniu vznešenosti Matky Božej a pobáda nás k detinskej láske voči Matke a k nasledovaniu jej čností - (Hlava 8, číslo 67).
      A tak aj dnes Cirkev nás učí a vedie k úcte k Matke Božej tak, ako tomu bolo od prvých čias Cirkvi.
      Mnohé pobožnosti sú staré už stáročia. Ustanovujú sa k jej úcte novšie a novšie sviatky, ktoré jej dôstojnosť a jej výsady vždy viac vysvetľujú a v našom posväcovaní nám pomáhajú získať vždy nové a hojnejšie ovocie milostí. Naša úcta a oddanosť k Panne Márii neuberá na našom vzťahu k jej Synovi, Ježišovi Kristovi, práve naopak. Kto sa začíta do diel svätého Bernarda, Františka, Tomáša Akvinského, ten pochopí, že kto si uctí jej Syna, nemôže byť ľahostajný k Panne Márii.
      V posledných storočiach sme svedkami, Že niektorí veriaci, najmä bratia protestanti vidia v Panne Márii len matku Krista podľa tela, Čiže ženu ako každú inú ženu, ktorá dala Kristovi len telo.
      My, veriaci kresťania katolíci, však pozeráme na Máriu nielen ako na ženu, ktorá dala telo Kristovi, teda materstvo fyzické, ale jej materstvo chápeme aj mysticky, Čo veľmi pekne vyjadril Ludvík Grignion z Montfortu, ktorého Cirkev pokladá za vynikajúceho učiteľa i v učení o Panne Márií.
      Píše: - Keďže Panna Mária porodila hlavu vyvolených, Ježiša Krista, preto jej úlohou je porodiť aj ostatné údy, ozajstných kresťanov. Lebo matka nerodí len hlavu bez údov, ani údy bez hlavy. Ktokoľvek chce byť údom Ježiša Krista, ktorý je plný milostí a pravdy, ten sa musí utvárať v Panne Márii milosťou Ježiša Krista, ktorej plnosť prebýva v Panne Márii tým cieľom, aby sa z nej dostalo údom Ježiša Krista, opravdivým deťom Panny Márie. -
      A zase: - Panna Mária dostala od Boha osobitnú moc nad dušami, aby ich živila a Bohu vychovala.
      Tak medzi nami niet katolíka, ktorý by pochyboval o milostiach, ktoré dostávame na príhovor Panny Márie, keď sa jej zveril so svojimi ťažkosťami a uveril jej slovám: Nebolo ešte počuť, žeby bol niekto opustený, kto sa pod jej ochranu utiekal a o pomoc prosil, či o príhovor žiadal. Panna Mária je pre nás akýmsi kanálom milostí a tiež aj sprostredkovateľkou, o ktorej v istom zmysle tiež môžeme povedať ako o jej Synovi, večnom žriedle všetkých milostí: „Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou“ (Jn 1,16). Sme presvedčení, že Panna Mária obsiahla od Boha všetky milosti a výsady, aké len stvorenie môže obsiahnuť a prijať. Chápeme to tak, že týmto milostiam zodpovedá jej svätosť, ktorá prevyšuje každý náš pochop a dokonalosť, ktorú stvorenie len môže dosiahnuť a ktorá je po Bohu najvyššie. Preto zo všetkých svätých má Panna Mária najvyššiu úctu.
      Tak rozumieme, prečo Boh nedovolil, aby jej smrteľné telo nepodľahlo porušeniu v hrobe. Bola počatá bez dedičného hriechu, a preto nemala ani zomrieť. Jej smrť však nepochádzala z vyčerpanosti, ale z veľkej túžby dostať sa za svojím Synom do neba. To je tiež pre nás memento, aby sme ju v tejto túžbe nasledovali. Na nej totiž Ježíš ukázal, čo chce urobiť s každým z nás, že chce byť s nami po našej smrti po celú večnosť, v stave, keď ho budeme môcť vidieť z tváre do tváre.
      K Panne Márii môžeme prirovnať jednu udalosť z dejín Alexandrie.
      Toto mesto kládlo veľký odpor cisárovi Augustoví. Keď ho cisár nakoniec dobyl, prišli vojaci a pýtali sa cisára, či si želá mesto zničiť a premeniť na hromadu popola. Vtedy mu cisár povedal: - Nie. ničoho sa nedotýkajte, pretože toto mesto je dielo Alexandra. -
      Augustus myslel na slávneho kráľa Alexandra. Tak i telo Bohorodičky Panny Márie malo byť uchránené od skazy v hrobe, pretože bolo a je najkrajším dielom Boha.
      Uvedomujeme si zvlášť dnes, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, že máme v nebi oči Matky, ktoré pozerajú na nás, ktoré nám pomáhajú. Máme tam materské srdce, ktoré bije pre nás. A po tejto nebeskej Matke nemali by sme túžiť? Preto je namieste, keď naše ústa šepkajú slová oslávenkyni:
      — Mária, Matka naša, vezmi si nás k sebe! -
      Prosme ju, pretože ona si praje to isté, čo jej Syn a ten predsa povedal: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám. Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria“ (Mt 7,7-8).
      Pán Ježiš nás naučil modliť sa. Matka Božia sa často modlila. Jej život bol presiaknutý modlitbou, najmä rozjímavou, keď uvažovala o všetkom, čo sa dialo okolo jej Syna.
      To je aj výzva pre nás, aby naše modlitby a myšlienky boli často pri nej a jej Synovi. Tým jej spôsobíme radosť a zároveň získame pre seba to najpotrebnejšie - posilu, uistenie, povzbudenie, nádej do nového života, čo je stav blaženosti.
      Majme vždy chuť a Čas stretnúť sa s Pannou Máriou v modlitbe. V rozhovore s ňou pocítime už tu na zemi kúsok neba a budeme môcť poznať stav radosti, šťastia a vnútornej slobody. Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(2811)
Lk 1, 67-80
12.06.2003 | Čítanosť(2588)
Lk 1, 39-55
12.06.2003 | Čítanosť(2527)
Lk 1, 26-38


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet