22.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „V tvári každej matky môžeme nájsť odblesk Máriinej sladkosti, intuície a šľachetnosti. Ak si budeme vážiť svoju matku, budeme uctievať aj tú, ktorá je Kristovou matkou a Matkou každého z nás.”

~JÁN PAVOL II.~

07.12.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť796 reakcie0
(Share 241 1)


Téma: Hľadajme Pána, aby sme sa mu poklonili / Mt 2,1-12

Homília

      Keď vidíme povrchnosť v správaní sa, alebo v plnení povinností, či je to doma, na pracovisku, alebo v spoločnosti, zvykneme si povzdychnúť, že taký človek sa nemôže dopracovať k serióznemu úspechu, alebo k úprimnej radosti z toho, čo koná.
      Vedec znova a znova opakuje svoje pokusy, študuje, radí sa, premýšľa. Podobne športovec znova a znova sa rozbieha, rozcvičuje, opakuje a vylepšuje svoje cviky. Povieme, že je to samozrejmé, ak chce dosiahnuť svoj vytýčený cieľ.
      Čo je cieľom života nás veriacich? Či nie získať večný život?
      Ak áno, tak musíme v tom niečo podniknúť.
      A v čom konkrétne dnes?
      Na to nás upozorňuje dnešné evanjelium slovami mudrcov-kráľov: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť“ (Mt 2, 2).
      O týchto mužoch, ktorí sa prišli pokloniť Ježišovi, sa nesprávne hovorí, že boli kráľmi. Neboli kráľmi, ako ani Ježiš nebol kráľ. Francúzi hovoria o troch mágoch, nejakých čarodejoch. To je tiež nesprávne. Slovo mág je perzského pôvodu a znamená asi toľko ako kňaz, poradca kráľov, mudrc, učenec, vzdelanec. Tu vidíme troch. Niektorí hovoria o štyroch a tiež o dvanástich, ako o predzvesti dvanástich apoštolov. Snáď ešte stojí za povšimnutie niečo o hviezde, ktorá bola znamením, ukazovateľom cesty. Bohu nebolo nemožné niečo stvoriť pre kráľov, ako pre Židov ohnivý stĺp, keď putovali do zasľúbenej zeme. Hviezda - to bol veľký nástroj do malej správy. Viera mudrcov nás udivuje, Keď uvideli miesto, kde sa narodil nový kráľ, prekvapila ich síce chudoba, ale viera ich pobáda na kolená a klaňajú sa malému „dieťaťu“. Vidia v ňom Boha. Zaiste, keď sa vrátili z Betlehema, tento zážitok zanechal stopy na celý ich život.
      Žijeme v poslednom desaťročí druhého tisícročia. Veriaci kresťan dnes ďakuje týmto učencom za ich príklad. O Čo sa jedná? Aj my si máme vo svojom živote nájsť Čas, aby sme hľadali Krista. Králi uvideli hviezdu a v starých knihách Židov, pravdepodobne u prorokov, vyčítali o tomto znamení, Boli pohania, nepochádzali z vyvoleného rodu Abraháma, a predsa nezaváhali. Neodradila ich cesta, ktorú mali vykonať. Nevedeli, čo všetko ich na tejto ceste Čaká. A predsa neváhali, a vydali sa na cestu za jasným cieľom; privítať nového kráľa a vzdať mu hold, ako sa vyžaduje v takomto prípade.
      My, veriaci, si Často o sebe myslíme a hovoríme, že sme vyvolení, že patríme Bohu, odvolávame sa, že sme pokrstení, že z Času na čas ideme ku sviatostiam, že nevynecháme v nedeľu svätú omšu a že sa snažíme aj pomodliť. Ak je to pravda, už nie sme ďaleko od cieľa, ale to ešte nie je všetko. Nás život veriacich musí byť neustálou túžbou po Bohu. Hľadať Boha, aby sme mu vzdávali hold, ale nie preto, aby bol Boh spokojný, že sme si utrhli niekoľko minút na čosi, čo by malo byť modlitbou.
      Dnešný sviatok by sa mal hlboko dotknúť nášho vnútra. Jedná sa totiž o to, aby sme Boha našli v sebe. Nemusíme putovať dlhé kilometre, nemusíme mať strach, Čo nás cestou môže stretnúť, aleje potrebné nadobudnúť a získať si cestu do seba, k svojmu Bohu.
      Svätý Patrik hovorí:
      - Boh je predo mnou, Boh je za mnou.
      Boh je po mojej pravici i po ľavej strane.
      Boh je nado mnou i podo mnou.
      Boh je vo mne a ja som v Bohu. -
      Ide o to, aby sme sa snažili nielen sa modliť, ísť do kostola, ale aby to v nás zanechalo stopu, zážitok, aby sme nadobudli presvedčenie, že sme sa stretli s Bohom a že to, čo sme vykonali, aby sme sa s ním stretli, nebolo zbytočné. Ktosi poznamenal, že dnes sa veriaci málo modlia - na vlastnú Škodu. Keď sa aj modlia, svoju modlitbu neprežívajú, nehľadajú v nej Boha, ale seba. Takáto modlitba im dáva veľmi málo.
      Áno, málo sa hovorí o modlitbe. Rodičia sa uspokoja s tým, že naučia dieťa modliť sa určitú formulku podobne ako oni - a dosť. Kňazi často pre svoju zaťaženosť, čo často nepatrí do ich kompetencie a poslania, to znamená, opravujú a budujú chrámy a na chrámy - duše svojich veriacich už nemajú čas. Snáď sa tiež uspokoja s kňazskou modlitbou breviára a odslúžením svätej omše. Potom vidíme hrozný stav. Navonok sa môže zdať všetko v poriadku, ale nie je všetko zlato, čo sa blyští. Zlato má punč, drahá vec musí mať značku kvality. Ale kde je tá kvalita, keď prídu ťažkosti do života veriacich a oni zrádzajú Boha, Cirkev, svoju vieru? Dievča ide do internátu - a už sa bojí vyznať svoju vieru, už sa modlitba stáva nepravidelnou. Chlapec narukuje na vojnu - a vráti sa z nej ako neveriaci. Začleníme sa do spoločnosti a hovoríme, že Život je iný ako v detstve. Niektorí dokonca povedia; ver si v kostole a doma, ale svoju vieru nemusíš ukazovať. Nezosmiešňuj sa, nepreháňaj to, nebuď fanatik! Čo to znamená? Veď som stále ten istý človek. Mám jedno a to isté telo všade, kde idem, kde si plním svoje povinnosti. Nieje možné, aby si s nedeľnými šatami vyzliekol aj svoju dušu! Boh nie je len tam, kde sa modlíme, prípadne v kostole. Boh je všade a práve toho Boha musíme všade hľadať, objavovať, s ním žiť. Toto nechápu mnohí veriaci pre jednu vec. Oni ešte nikdy nemali zážitok zo stretnutia s Bohom a z rôznych príčin sa nepokúsili žiť celkom a všade s ním. Pre nich je Boh prekážkou ku Šťastiu. Ako sa mýlia! Boh chce len ich šťastie. Traja králi sa ocitli pred maštaľou. Učenci, vzdelanci, mágovia, králi... A predsa boli plní túžby po novom kráľovi, veď urobili takú dlhú cestu až sem k maštali, a teraz nemali by vstúpiť?
      Vstúpili. Pretože boli plní túžby po najväčšom Kráľovi, nehanbia sa v maštali kľačať pred malým „dieťaťom“. Kto teda dnes hľadá Boha a mali by sme ho hľadať predovšetkým my veriaci, nemusí mať strach, že sa mu niekto vysmeje pre jeho vieru, keď ju bude žiť tak, ako si to praje Boh. Boh nechce nikoho zosmiešniť. Práve naopak, veď vieme, že prísne karhal pretvárku farizejov, ktorí sa správali len navonok ako zbožní, keď si robili strapce na rúchu - znak, že sa veľa modlia. Karhal ich, keď stávali na rohoch ulíc a modlili sa tam len preto, aby ich ľudia videli. Ľuďom sa nepáčilo, keď si vyberali popredné miesto pri hostinách z titulu, že sú najzbožnejší. Toto Boh nechce. Toto Boha zarmucuje. Ježiš hovorí: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti“ (Mt 6,6). Pán vidí aj v skrytosti a odmení tvoju modlitbu. Boh si ale praje, aby sme boli jeho všade. Kresťan musí byť všade kresťanom, keď chce raz počuť Kristove slová: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach“ (Mt 10,32).
      Kresťan je človek ako každý iný Človek, a predsa musí byť iný! Neveriaci človek robí všetko len pre tento svet, chce odmenu len na tomto svete, žije len pre tento svet a chce mať nebo tu na zemi... Veriaci robí to isté, ale nie iba pre tento svet, ale túži sa raz dostať do takého sveta, čo si nevie predstaviť, ale verí, že to obsiahne, ak zachová Ježišove slová. Snažme sa preto svoje povinnosti plniť čestne, poctivo, dobre, pretože pri plnení týchto povinností objavujeme svojho Boha, s ním žijeme, a tak už tu na zemi môžeme žiť ako v predsieni neba. Veriaci hľadá Boha potiaľ, pokiaľ žije na zemi.
      Pavol napísal: „Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska“ (1 Kor 13,11-13).
      Dnes si uvedomujeme, že povinnosťou nás veriacich na zemi je, aby sme v oblasti viery urobili ešte viac, ako sme si snáď doteraz mysleli. Práve preto nám viera nedávala to, čo nám chcela dať. Nehľadajme takého Boha, akého si my predstavujeme, ale hľadajme takého Boha, aký v skutočnosti je.

20.12.2006 | Čítanosť(1840)
Téma: Mt 2, 14
12.06.2003 | Čítanosť(3152)
Mt 2, 13-23
12.06.2003 | Čítanosť(2781)
Mt 2, 1-12


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet