13.december 2017

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Veľkosť ľudského bytia je dnes zreteľnejšia než kedykoľvek predtým — avšak zreteľnejšie vidíme aj jeho možný úpadok. Lebo čím je tvor väčší, tým je i ohrozenejší. Čím mohutnejšie sú jeho možnosti, sily, schopnosti, tým zjavnejšie sú jeho ohrozenia.”

~JOSEPH RATZINGER~

27.04.2016 - Miron
čítanosť443 reakcie0
(Share 108 1)


Téma: Flp 3, 8-19

Myšlienky... 9/2016

            Kňaz oslavoval štyridsiate výročie svojej vysviacky. Vo svojom príhovore povedal aj tieto slová: "Keď som po vysviacke začal učiť náboženstvo, na prvej hodine som sa spýtal detí, že kto z nich sa chce stať svätým. Všetky ruky išli hore... Tú istú otázku som dal nedávno na hodine náboženstva, keď som zastupoval spolubrata. Nikto sa neprihlásil... Mysleli si, že žartujem... A tak som sa musel pýtať seba samého, či som ako kňaz počas tých štyridsať rokov nezanedbal učiť to, čo je najdôležitejšie..."



            Tento kňaz týmito slovami poukázal na veľkú zmenu, ktorá sa odohrala v spoločnosti v relatívne krátkom čase. Bolo by zaujímavé skúmať a objavovať všetky vplyvy, ktoré sa pod túto zmenu podpísali. Skúsme sa však pomenovať ten najhlavnejší. Tým je, že sme sa vzdali túžby po svätosti.



            Najdôležitejšou pravdou o človeku je, že sme boli stvorení pre večnosť, pre večný život s Bohom v stave dokonalej radosti, dokonalého šťastia, uspokojenia túžby srdca. Áno, boli sme zranení hriechom a vo svojom živote cítime tieto zranenia hriechu, vnímame svoje vášne, závislosti, zviazanosti, vnímame všetko, čo nás nerobí svätými. Boh nás však povoláva k svätosti. Cirkev od počiatku vníma a vysvetľuje pozemský život človeka ako proces uzdravovania, počas ktorého človek spolupracuje s Božou milosťou, prechádza premenou, ktorá ho mení stále viac a viac k tomu Božiemu obrazu, na ktorý bol stvorený. Táto spolupráca si vyžaduje nasadenie človeka, trvalého asketizmu, ktorým meníme svoje vnútro. Životopisy svätých nám hovoria, že už len nastúpenie na cestu tejto premeny prináša obrovskú radosť a pokoj. Odkladanie tejto cesty predlžuje tento proces premeny čo znamená, že odkladáme nadobudnutie skutočného šťastia, skutočnej slobody v tom lepšom prípade na neskôr...



            Dôvodom je klamlivá predstava, že veci tohto sveta nám môžu poskytnúť uspokojenie a šťastie a to i bez námahy a sebazapierania, ktoré vyžaduje duchovný život. Jeden kazateľ to vyjadril slovami: "Uspokojujeme sa sýtením zvyškov z odpadkových košov, pretože sa nám nechce primerane obliecť pre bohato prestretý stôl v najluxusnejšej reštaurácií."



            Bolo by nesprávne tvrdiť, že sme sa vzdali duchovného života. Dali sme ho však na úroveň - ak to  môžem tak prirovnať - príležitostného športovania, ktoré celkom určite pokladáme za užitočné. Takéto športovanie však nikomu neprinesie radosť zo zisku prvého miesta. O to však pri príležitostnom športovaní nejde.



            Kresťan sa však nesmie uspokojiť nejakou priemernosťou. Naším cieľom je nebo, svätosť. "Príležitostný duchovný život" však k tomuto cieľu nevedie. Spoločnou charakteristikou našich životov by mali byť slová svätého Pavla: "Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi" (Flp 3, 14).


19.07.2006 | Čítanosť(1061)
Téma: Dokonalosť / Svätosť
27.03.2004 | Čítanosť(731)
Téma: Svätosť
16.06.2003 | Čítanosť(2092)
Flp 3, 1-21
27.06.2003 | Čítanosť(1785)
Svätosť
18.01.2010 | Čítanosť(1336)
Kresťanstvo


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet