12.december 2017

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Mladí ľudia. ktorí sa tak ľahko vzdávajú viery, nevedia, aká je to trýzeň získať ju znova.

~Paul Claudel~

20.05.2016 - Miron
čítanosť420 reakcie0
(Share 120 1)


Téma: Preskočené dospievanie / Duchovný život

Myšlienky... 58/2016

            Všetko má svoje zákony a pravidlá. Úspech v akejkoľvek oblasti je postavený na zachovávaní pravidiel platných pre danú oblasť. Nie je tomu inak ani v duchovnej oblasti. Dve tisícročia kresťanstva nám  prinášajú duchovnú skúsenosť nespočítateľného zástupu svätých, ktorí nám predkladajú zákonitosti duchovného života, ale hovoria aj o nebezpečenstvách, ktoré môžu úprimné rozhodnutie nasledovať Krista nasmerovať nesprávnym smerom.



            Chcel by som sa dotknúť jedného z týchto nebezpečenstiev, s ktorým sa stále častejšie stretávam. Sám pre seba to označujem ako preskočené dospievanie. Neviem lepšie pomenovať tento jav a azda bude lepšie, keď ho trochu opíšem.



            Boh chce našu spásu. Jeho milosť nás neustále zaplavuje a v okamžiku kedy sme schopní ju rozpoznať, prináša do duše svetlo  pochopenia a oheň nadšenia. Mnohí konvertiti prechádzajú touto skúsenosťou. Jeden z nich mi po krste povedal: „Je vo mne taká radosť, také nadšenie, že som schopný pre Boha urobiť čokoľvek.“ Nie sú to nadsadené slová. Tento zápal ich vedie horúčkovitej aktivite vo všetkom, čo sa správne. Od horlivej a dlhej modlitby, cez prítomnosť na všetkých liturgických sláveniach, až po zapojení sa do všetkých dobrých aktivít,  ktoré vo svojom okolí vidia. To  je čas  pre skúseného duchovného vodcu, aby im pomohol k správnemu usmerneniu tohto nadšenia. Zvyčajne sa stáva, že mnohí kňazi sú tak potešení týmto duchovným prebudením duše, že ju vedú ako tak, akoby už dospela do duchovnej zrelosti. Tento skok v duchovnom živote,, nech je už spôsobený nesprávnym vedením alebo prílišným sebavedomím obrátenca je veľmi nebezpečný. A to zvlášť v súčasnej dobre, ktorá nielenže nevytvára ale dokonca popiera dôležitosť ducha pokory a pokánia. Vidieť cieľ duchovného života, ešte neznamená, že sme ho už dosiahli. V duchovnom živote neexistuje niečo ako okamžitá svätosť. Vidieť cieľ znamená vykročiť s pevným odhodlaním tento cieľ dosiahnuť a to krok za krokom.



            Spomeniem tri príklady tohto „preskočenia dospievania“, s ktorými sa najčastejšie stretávam. Tým prvým je prax mnohých spoločenstiev, ktoré vznikli štiepením v rámci protestantských cirkvi. Je ich na tisíce a tvoria významne percento náboženskej scény tu v Spojených štátoch, ale ich napodobňovanie je stále badateľnejšie aj v iných častiach sveta. Významným znakom tejto praxe je, že sa pracuje s emóciami človeka. Hudba, rytmické spevy a posolstvo prinášané v rámci dobre nacvičenej šou, posolstvo lahodiace uchu, ktoré hladí ego človeka, pripomína mu jeho výnimočnosť a mlčí o jeho nedostatkoch. Človek má skutočne pocit, že stojí kdesi na duchovnom vrchole.   Štatistika však hovorí, že členstvo v týchto spoločenstvách sa obmieňa priemere v šesťročnom cykle. Keď spoločenstvo vyčerpá svoje možnosti prinášať túto emóciu, mnohí ho opúšťajú a v stupujú do iného spoločenstva, ktoré vzbudzuje túto emóciu iným spôsobom, alebo si uvedomia, že náboženský život má hlbší zmysel a skúšajú ho nájsť v katolíckej alebo pravoslávnej cirkvi. Mnohí z tých, ktorí prišli z týchto spoločenstiev do našej farnosti, mali do času problém prejsť od tejto zážitkovej viery k skutočnému budovaniu duchovného života podľa evanjeliových odporúčaní.



            Tým druhým príkladom je skupina ľudí, ktorí úprimne túžia rásť v duchovnom živote a majú úprimnú lásku k Bohu. Poznajú aj pravidlá duchovného rastu, ale sú netrpezliví, túžia po kresťanskej zrelosti, a pre nedostatok pokory sa nebadane do ich života vkráda predstieranie pred druhými, že sú v duchovnom živote oveľa ďalej, než je skutočnosť. Nejde tu o vedomé pokrytectvo, skôr imitácia duchovne zrelých vzorov do takej miery, až uveria, že sa nachádzajú na rovnakej úrovni. Poznám jednu pani, ktorá sa nachádza v takomto stave. Je veľmi nešťastná, že sa k nej ostatní neobracajú s prosbou o rady v duchovnom živote. Neuvedomuje si, že ľudia ju vidia v trochu inom svetle. Preskočenie duchovného dospievania v tomto prípade vedie k vysokej  mienke o sebe samom a zastavuje duchovný rast. Tento ich stav je nebezpečný aj pre druhých. Reprezentujú vieru a kresťanstvo veľmi trpkým spôsobom,  ktorý nepovzbudzuje druhých.



            Tretím príkladom sú tí, ktorí si v čase duchovného prebudenia nadobudli myšlienku, že teraz Boh všetko zmení – ich zlé zvyky, hriešne správanie, ktorého boli predtým otrokmi, ba dokonca aj ľudí okolo nich, ktorí boli zdrojom mnohých problémov. Keď nadšenie pominie a uvedomia si, že musia stále bojovať so starým človekom v sebe, rezignujú, stávajú sa veľmi laxnými členmi farského spoločenstva, alebo ho úplne opúšťajú. Tento scenár sa odohral v živote jedného muža v stredných rokoch v našej farnosti. Mnoho rokov žil mimo cirkvi. Keď si uvedomil, ako sa jeho život  a život jeho rodiny akosi rozpadáva, pokúsil sa zmeniť život. Vrátil sa do Cirkvi a niekoľko mesiacov žil z nadšenia, ktoré  prišlo Božou milosťou s týmto obrátením. Myslel si, že sa všetko zmení ako mávnutím čarovného  prútika. Mal  nádej, že celá jeho rodina sa vráti k Bohu, že jeho vnúčatá budú pokrstené, že všetky ich problémy budú vyriešené. Bol sklamaný, že tento zázrak sa nekonal. Nemal trpezlivosť pomaly rásť v duchovnom napredovaní, ktoré by určite v správnom čase  malo vplyv na neho i na celú jeho rodinu. On chcel zázrak na počkanie. Keď prvotné nadšenie opadlo, jeho prítomnosť sa stala na liturgii stále zriedkavejšou.



            Tieto tri príklady vychádzajú z mojej skúsenosti a rozhodne nemajú ambíciu byť vyčerpať túto tému do hĺbky s akademickou precíznosťou ani ambíciu podať vyčerpávajúci návod ako túto situáciu riešiť. Chcem sa len podeliť s touto  mojou skúsenosťou vidieckeho farára s nádejou, že niekomu pomôžu spoznať toto nebezpečenstvo preskočenia dospievania v duchovnom živote a vyhnúť sa mu.



            K tomu skromne ponúka tieto odporúčania:



 



            1. Pestujme si ducha pokory a pokánia.



            2. Nájdime si skúseného duchovného otca.



            3. Nebudujme svoj duchovný život na emóciách.



            4. Uvedomme si, že neexistuje niečo ako okamžitá svätosť.



            5. Pamätajme, že duchovná zrelosť prichádza pomaly podobne ako zrelosť fyzického tela, a to  iba vtedy, keď každý deň na nej vytrvalo pracujeme.



            6. Ak sme nadobudli presvedčenie, že sme dospeli  ku kresťanskej zrelosti, vo väčšine prípadov je to znakom, tomu to tak nie je a že by sme mali začať odznova.


27.05.2011 | Čítanosť(4092)
Téma: Človek / Duchovný život
27.06.2003 | Čítanosť(2724)
Duchovný život


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet