|
VYHĽADÁVANIE
|
|
Rubrika „Archív“ ponúka dve možnosti vyhľadávania. Prvým je vyhľadávanie v „téme“ (názve) zadaním jednoslovného výrazu ako napr. Kríž alebo Modlitba. Viacslovné kritérium možno použiť v prípade
všeobecne ustálených pojmoch ako napr. Duchovný život; Sväté písmo; Svätý Duch. Druhou možnosťou je fulltextové vyhľadávanie – v téme a v texte. Fulltextové vyhľadávanie odporúčam pri hľadaní buď konkrétneho mena alebo
pri hľadaní materiálov podľa súradníc Svätého písma. V tom druhom prípade odporúčam zadať skratku danej knihy a kapitolu – napr. Mt 1, - pri zadaní veršov sa limituje výsledok vyhľadávania.
|
|
|
|
NA ZAMYSLENIE
|
|
Najväčšie zlo, ktoré môžeme spôsobiť svojim blížnym, nie je ich nenávidieť, ale byť k ním ľahostajní. To je absolútna neľudskosť.
~G. B. Shaw ~ |
|
|
|
|
20.06.2003 -
o. Mgr. Andrej Dujčák
 793
 0
|
|
Téma: Pôst / Pokánie / Askéza / Mt 6, 16
Myšlienky... 56/2001
„A keď sa postíte, nebuďte zamračení...“ (Mt 6, 16)
V pôstnom čase nemáme svojich blížnych robiť svedkami svojho odriekania, ale naopak ukázať im, že svoj poklad, svoje srdce i svoju radosť hľadáme v Bohu.
Pre prvých kresťanov vyhlásenie pôstneho času bolo radostnou zvesťou. Pre nás – dnešných ľudí – je to často neradostná zvesť. Prečo? Pretože nevieme, čo znamená pokánie. Keď počujeme hovoriť o pokání, hneď myslíme na pôst, na zdržiavanie sa od mäsitých pokrmov, na odriekanie si zábav, cigariet či alkoholu, alebo na krížovú cestu, bolestný ruženec a sv. spoveď. Toto je však neúplná a neuspokojivá odpoveď.
Ježiš Kristus pod pokáním myslel návrat k zabudnutej láske nebeského Otca. Ide tu teda o hlbokú premenu duše. Človek sa zamyslí nad sebou a vidí, že nekonal správne, že zabudol na Boha a blížneho. Rozhodnutie začať si všímať, čo máme vykonať ako Bohom uloženú úlohu, žiť na Božiu slávu, druhých vidieť ako takých, ktorých Boh miluje, už môže byť nastúpená cesta pokánia. Toto nás má potom povzbudiť roztrhnúť putá sebeckosti, ktorá nás väzní a robí neplodnými. Lebo dobrými k iným máme byť nie preto, že aj oni boli k nám dobrí – na to by sme museli azda dlho čakať – ale preto, že Boh je dobrý k nám. Musíme výjsť zo svojho mechanického: „Ako ty mne, tak ja tebe.“ Takýto postoj nás nezachráni. Kristus priniesol na svet dobrotu a my ju máme šíriť ďalej. V sebeckosti nikto nemôže byť spokojný. Môžeme namietať: „Nerobím zlé nikomu.“ Ale ani dobré nie? To je krajne nebezpečné! Ako chceme potom obstáť pred Kristom, ktorý nám prikázal navzájom sa milovať? Stalo sa nám v živote, že sme sa nad niekým zmilovali? Nie? Ako to potom s nami bude pri poslednom súde? Keď chceme napraviť svoje hriechy, vezmime na seba starosť, ktorú Boh má s nami. Cíťme sa solidárni s ľuďmi, aj s tými rozhnevanými, zatrpknutými, stroskotanými. Ináč náš život bude chudobný a tesný, lebo naše myšlienky krúžia len okolo nášho „ja“. Bude to obrat – a veľmi veľký.
Keď je pokánie taký hlboký duševný úkon, prinavracia nás k Bohu, čo sú potom pôsty, odriekanie si zábav, nápoja? A čo je potom krížová cesta, ruženec, sv. spoveď? Toto všetko je iba dôsledok pokánia, dôsledok vnútorného obrátenia. Mohli by sme povedať, že toto všetko sú živé kvety, ktoré vyrastajú z hlbokého koreňa pokánia. Keby nevyrastali z koreňa pokánia, boli by to iba papierové kvety. Spomeňme si na farizeja z podobenstva, ktorý hovoril, že nepotrebuje pokánie. Ako sa chváli svojimi kvetmi: Postievam sa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám... A Spasiteľ všetky tieto kvety odmietol, kým mýtnika pochválil, pretože robil pokánie: v hĺbke svojej duše sa navrátil k Bohu a z koreňa jeho pokánia vyrástol len jeden kvet – krátka modlitba: Bože, buď milostivý mne hriešnemu. To bol živý kvet, ktorý Kristus ohodnotil oveľa vyššie, než všetky papierové kvety farizeja.
Pokánie teda nespočíva v tom, že uznáme svoje hriechy, ale zostaneme v nich ďalej. Čo by v takom pokání mohlo byť príťažlivé? Rozdiel medzi týmto dvojakým poňatím pokánia vynikne pri porovnaní Petra a Judáša. Judáš uznal svoju chybu: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv“(Mt 27, 4). Ale ostal len pri tom – a to bolo pre neho tragické. Peter sa pozrel na Krista a jeho pohľad sa stretol s Kristovým pohľadom. Videl svojho pokoreného, poníženého a milujúceho Majstra, ktorý ho volá a čaká, a bol naplnený pravou ľútosťou. Už nelipol na svojich chybách, bol od svojho hriechu oslobodený. A to bola jeho záchrana.
|
Súvisiace homílie / príhovory
Súvisiace príklady
Súvisiace záznamy v kartotéke
Súvisiace inšpirácie
|
|
|
|
INFO
|
|
Archív obsahuje rôznorodý homiletický materiál. Podstatnú časť tvoria "Myšlienky...", ktoré boli odoslané v rámci rovnomennej e-mailovej služby
od roku 2000. "Myšlienky..." budú tvoriť aj do budúcnosti základ tohto archívu. Databáza obsahuje aj ďalšie materiály - homílie, príhovory, atď.
Pokiaľ chcete prispieť do tejto rubriky, zašlite svoj príspevok na adresu miron@homily-service.sk ako prílohu vo formáte Word alebo súbor RTF.
|
|
|
|
(1727)
