28.07.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.

797 0

(Share 90 0)

Pohrebná homília

Pohrebná homília Anatolija Tovkana.

Drahí bratia a sestry, v živote je to tak: jedni prichádzajú, druhí odchádzajú. Jedni sa rodia, druhí umierajú. A je to tak aj v dnešný deň. Máme vianočné obdobie, obdobie radosti z narodenia Ježiša Krista. Ale je nám smutno a ťažko odprevádzať zosnulého na poslednej ceste. Áno, lebo v tento čas preniká svetlo svätej noci, počúvame pieseň Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Ale nemajme žiaľ alebo strach, aj keď prežívame ťažkú chvíľu svojho života.

Boh nás ubezpečuje, ako sme počuli dnešnom druhom čítaní z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom: „On nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi“ (Ef 1, 5-6).

Boh nás predurčil do večnosti, aby sme sa stali jeho adoptovanými synmi. Ale ako ináč môžeme sa dostať do večnosti, ak nie cez smrť? Smrť je iba prechod z časnosti do večnosti.
Svätý apoštol Pavol chce v nás podporiť istotu nádeje, keď odhaľuje „skrytú Božiu múdrosť, spojenú s tajomstvom, ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu“ (1 Kor 2, 7). Tým, ktorí milujú Boha, všetko slúži k dobrému.
Boh nás už vopred určil za synov Ježiša Krista a seba samého, podľa rozhodnutia svojej vôle (porov. Ef 1, 5). Kontext, do ktorého sa situuje pavlovská teológia, je tento: dobroprajnosť, milosť, milosrdenstvo a napokon láska. Ak teda byť predurčený znamená byť Bohom milovaný, tak v tomto tajomstve nie je nič odstrašujúceho, naopak, človek má radosť z toho, že to má nielen počiatok, ale aj cieľ Božieho zámeru. Náboženské dejiny nadobúdajú zmysel: vyvolení „boli vopred pripravení na slávu...“ (porov. Rim 9, 23). (Porov. Slovník biblickej teológie, vydavateľstvo Kršéanska sadašnjost, Zagreb 1990, s. 991-992.)

Je dôležité, aby sme všetko vedeli v živote prijať s vierou. Aj keď máme strach zo smrti a dávame si otázky. Prečo je to tak alebo onak? Prečo je tu smrť? Áno, máme právo sa pýtať na tieto otázky. Aj múdry Seneca hovorí: „Len blázon sa nebojí smrti. Ale náš život nemôže byť prežitý s rezignáciou.“ Ježiš hovorí: „Pšeničné zrno musí umrieť, aby prinieslo úrodu.“ V tom je paradox. Zrno odumrie, ak si chce ponechať život.
Smrť je pre nás kríž, ktorý sa stáva bránou, ktorou prechádzame do večného života. To je tajomstvo viery, ktorú nemôžeme teraz pochopiť. Ak človek skutočne miluje Boha, nemôže veriť v nezmyselnosť svojho konca. To dokazuje nesmrteľnosť prirodzenej nádeje, ak niekoho skutočne milujeme. Ak sa niekto z lásky obetuje za iných, v smrti nájde opravdivý život.
Od nášho krstu musíme žiť pre iných. To sa uskutočnilo i v živote nášho brata v Kristovi. Ako otec obetoval svoj život za iných. Tak snáď i on môže povedať to, čo pred smrťou povedal pápež Ján XXIII.: „Mám bolesti, ale trpím s láskou. Kufre sú zbalené, som pripravený bezodkladne odcestovať.“

Drahí bratia a sestry, sme pripravení zbaliť kufre ako pápež Ján XXIII. a odcestovať do života večného?
Niektorí ľudia hovoria, že keď majú peniaze, tak majú všetko. Môžu si chodiť na dovolenky, môžu si kúpiť auto. Áno, môžu si to dovoliť, ale večný život si kúpiť za peniaze nemôžu.
Za peniaze si môžeš kúpiť lieky, ale zdravie nie. Môžeš si kúpiť mäkký vankúš, ale nie kľudný spánok. Môžeš si kúpiť pekný palác, ale nie kľudné svedomie. Môžeš si kúpiť známych, ale nie dobrých priateľov. Môžeš si kúpiť sluhov, ale nie ich vernosť.
A hlavne, za peniaze si môžeš kúpiť peknú hrobku alebo náhrobný kameň, ale miesto pre svoju dušu na večnosti nie, tisíckrát nie!
Istý autor hovorí a povzbudzuje nás takto: Keď si prišiel na svet, horko si plakal, ale okolo teba každý sa radoval. Ži tak, aby pri tvojej smrti okolo teba plakali, ale ty aby si sa mohol radovať - a mohol sa radovať po celú večnosť. (Porov. P. Alois Pekárek, Hořící srdce, s. 38.)

Drahí bratia a sestry, má to takto byť, že jedni prichádzajú a druhí odchádzajú, jedni sa rodia a druhí umierajú. Ale my sa toho nebojme, lebo smrť je to už len prechod z časnosti do večnosti.
Amen.

Súvisiace homílie / príhovory 30.10.2004 | (516) Homília 29.10.2004 | (507) Myšlienky... 155/2004 20.06.2003 | (315) Myšlienky... 269/2002 všetky súvisiace homílie / príhovory (18) » Súvisiace príklady 13.10.2003 | (684) Téma: Kristus / Smrť 25.06.2003 | (369) Téma: Smrť 25.06.2003 | (334) Téma: Smrť všetky súvisiace príklady (90) » Súvisiace inšpirácie 12.06.2003 | (1150) Ef 1, 1-14 12.06.2003 | (1020) Ef 1, 15-23 všetky súvisiace príklady (2) »