28.07.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.

799 0

(Share 81 0)

Pohrebná homília

Pohrebná homília Františka Hrušovského.

Túžime žiť. Túžime po krásnom živote. Skutočnosť je však často iná. Bolesť stretávame častejšie ako radosť.

Ježiš pozná našu situáciu a pretože sám skúsil, čo je ľudský život, hovorí nám: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním“ (Mt 11, 28).

Ježiš je Boh a zároveň aj človek. Má ľudskú skúsenosť. Ježiš zakusuje bolesť telesnú aj duševnú. Smúti pri hrobe svojho priateľa Lazára (porov. Jn 11, 33). Nevyhýba sa ľuďom, ktorí smútia a prežívajú bolesť. Prichádza k vdove, ktorej zomrel syn (porov. Lk 7, 11-17), prichádza k predstavenému synagógy, ktorému zomrela dcéra (porov. Mk 5, 21-43). Svet bolesti a utrpenia je Ježišovi blízky. Ježiš zažíva samotu, skusuje nepochopenie od príbuzných (porov. Mk 3, 21), jeho učeníci nerozumejú jeho poslaniu (porov. Mt 16, 21-23). Nakoniec sám prežíva nesmierne utrpenie a smrť. Ježiš má však oporu v tomto všetkom. Oporou mu je Boh Otec. Ježiš sa modlí k Bohu Otcovi pri vzkriesení Lazára (porov. Jn 11, 41), ostáva sám s Bohom Otcom (porov. Mk 1, 35), modlí sa v Getsemanskej záhrade pred svojím utrpením a smrťou (porov. Mt 26, 36), modlí sa na kríži (porov. Lk 23, 34). Ježiš prežíva svoj život s Otcom.

Bratia a sestry, tak ako bol Boh Otec jedinou oporou pre Ježiša, tak je Ježiš oporou pre nás. Nemusíme viac prežívať bolesť a utrpenie sami, môžeme všetko prežívať s Ježišom, ktorý má tú istú skúsenosť ako my. On sa preto stal človekom, aby s nami mohol prežiť našu ľudskú skúsenosť bolesti a radosti.
Ježiš nám hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním.“ Prichádzajme k Ježišovi, hovorme mu o našich bolestiach. On nám ich neodníme, ale dá nám silu objať ich s láskou.

Dcéra veľkého ruského spisovateľa F. Michajloviča Dostojevského spomína na posledné chvíle s otcom takto: „Zavolal nás do svojej izby, vzal naše rúčky do svojich, požiadal matku, aby otvorila Bibliu a čítala nám príbeh o márnotratnom synovi. Potom slabým hlasom povedal: Deti moje, nezabudnite nikdy na to, čo ste práve počuli. Majte plnú dôveru v Boha a nikdy neprestaňte dúfať v jeho odpustenie. Veľmi vás mám rád, ale moja láska nie je nič v porovnaní s nesmiernou Božou láskou ku všetkým ľuďom, ktorých stvoril. Aj keď sa vám stane, že sa dopustíte hriechu, nikdy nezúfajte a neprestaňte dúfať v Boha. Ste jeho deti, pokorte sa pred ním ako pred svojím otcom, proste o odpustenie a on sa poteší vašej ľútosti, ako sa potešil z návratu márnotratného syna.“
Bratia a sestry, život tohoto velikána bol plný dramatických a bolestných udalostí, ale napriek tomu bol krásny, pretože bol hlboko veriacim kresťanom a celý život zápasil o dobro, ľudskosť a vysoké mravné hodnoty.

Bratia a sestry, je to viera v Boha, ktorá dáva nášmu životu krásu a hodnotu. A hoci náš zosnulý brat odišiel z tohoto sveta spôsobom, ktorý sa protiví viere v Boha, nie je vylúčené, že mu Boh dal príležitosť na spasiteľnú ľútosť spôsobom, ktorý pozná len Boh sám. Odpusťme nášmu bratovi a modlime sa za neho.
Amen.

Súvisiace homílie / príhovory 14.08.2009 | (748) Myšlienky... 9/2009 14.08.2009 | (653) Myšlienky... 10/2009 20.06.2003 | (424) Myšlienky... 127/2003 všetky súvisiace homílie / príhovory (30) » Súvisiace inšpirácie 12.06.2003 | (1872) Mt 11, 20-27 12.06.2003 | (1814) Mt 11, 2-19 12.06.2003 | (1610) Mt 11, 27-30 všetky súvisiace príklady (3) »