16.10.2004 - o. PaedDr. František Dancák

253 0

(Share 103 0)

Myšlienky... 114/2004

       Kto sa chce pravde protiviť, vždy si nájde zámienku, aby pravde vyhýbal. Ani Židom nik nevedel hovoriť po chuti, lebo sa nechceli poddať pravde. Toto im pripomenul i sv. prvomučeník Štefan vo svojej obrannej reči pred židovskou veľradou: „Vy, tvrdošijní s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy odporujete Svätému Duchu; vy takisto ako vaši otcovia“ (Sk 7, 51). Na toto myslel aj Ježiš, keď im v podobenstve o svojhlavých deťoch povedal:
       „Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ,Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste“ (Mt 11, 16-17). Môže sa tomuto pokoleniu pískať, možno pred ním plakať, im je to jedno. Ukazujú sa už ranné zore Božieho kráľovstva, spĺňajú sa tisícročné sľuby. Nadarmo to oznamoval sv. Ján Krstiteľ, že „sekera je už priložená na korene stromov“ (Mt 3, 10). Všetko márne. Tak Jánovi ako aj Ježišovi vytýkali spôsob ich života. Vytýkali pokoru i sebazaprenie, lebo nemôžu pochopiť Božie kráľovstvo. „Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ,Je posadnutý zlým duchom.´ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ,Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!“ (Mt 11, 18-19).
       Prísnosť Jánovho života, ako aj Kristova tichosť a miernosť, uznáva sa ako skutočná múdrosť od tých, ktorí majú zmysel pre Božie cesty. Veď Ján Krstiteľ svojou prísnosťou predstavoval neúprosnosť a tvrdosť Starého zákona, kým Ježiš svojou miernosťou a vľúdnosťou predstavuje dobrá Nového zákona. Oba spôsoby boli múdre a spravodlivé. Tí, ktorí to pochopili a uverili, v Kristovi poznali Mesiáša a v Jánovi jeho Predchodcu.
       Pre spásu ľudského pokolenia je vykonané všetko, ale svojhlavé pokolenie odporuje. Ježiš Kristus preto karhá a vytýka ich nekajúcnosť. Karhá mestá Korozain a Betsaidu, v ktorých vykonal najviac zázrakov. Boli očitými svedkami jeho zázrakov a predsa nečinili pokánie. „Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. Preto vám hovorím: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám...“ (Mt 11, 21-22).
       Toto podobenstvo nám poukazuje na Božiu vôľu spasiť každého človeka. Jeho starostlivá láska objíma všetkých. Zo svojej strany urobil všetko. Ide len o to, aby sme aj my urobili všetko potrebné. Podobenstvo je tiež zjavením dobrého srdca Ježiša Krista: „Pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov“, - je dôkazom pravého človečenstva Pána a lásky k nám. Stal sa jedným z nás a hľadal nás všade, kde žijeme: na cestách i v chráme, pri pohrebe i na svadbe, na jazere i v horách. Nič nedal na to, že farizeji, ktorí sa považovali za pravých znalcov zbožnosti, sa pohoršovali nad tým, že jedol s opovrhovanými mýtnikmi a hriešnikmi.
       Podobenstvo o svojhlavých deťoch vyjadruje obraz nášho Pána, ktorý je nám tak blízky a chce byť naším Božským priateľom. Čo všetko urobil z lásky k nám už počas svojho pozemského života! Je preto namieste si položiť otázku, či ideme vždy s patričnou dôverou k svojmu Božskému Bratovi a Spasiteľovi?! Majme teda vždy o ňom jasnú predstavu, že je nekonečne dobrý, aby nás jeho dobrota stále viacej k nemu priťahovala.

      Inšpirácie: Mt 11, 2-19 / Lk 7, 18-35
      Kartotéka: Mt 11 / Lk 7

Súvisiace homílie / príhovory 14.08.2009 | (710) Myšlienky... 9/2009 14.08.2009 | (635) Myšlienky... 10/2009 20.06.2003 | (407) Myšlienky... 127/2003 všetky súvisiace homílie / príhovory (60) » Súvisiace inšpirácie 12.06.2003 | (1849) Mt 11, 20-27 12.06.2003 | (1791) Mt 11, 2-19 12.06.2003 | (1589) Mt 11, 27-30 všetky súvisiace príklady (7) »