19.jún 2019

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Pán nás vykúpil svojím krížom; svojou smrťou nám prinavrátil nádej, právo na život. Nemôžeme uctievať Krista, ak ho neuznávame ako svojho Spasiteľa, ak ho neuctievame v tajomstve kríža... Pán urobil utrpenie prostriedkom na vykúpenie; vykúpi nás prostredníctvom svojich bolestí, ak neodmietneme spojiť svoje utrpenie s jeho bôľom, aby sme ho pretvorili na prostriedok vykúpenia.

~Pavol VI.~

10.07.2003 -
čítanosť1234 reakcie0
(Share 282 0)


Téma: Obrátenie / Svedectvo / Utrpenie

Príklad č.2872
(Zdroj: Hlasy z domova a misií 1998, č. 1, s. 13 a 14.)

      Kto je pre mňa Kristus?
      Táto otázka je len naoko ľahká a jednoduchá. Zaiste nemá na mysli len to, aby niekto podal nejakú teoreticky správnu odpoveď, ale skôr ide o to, ako prežívame vo svojom živote osobu Ježiša Krista. A taktiež o to, ako odpovie na túto otázku veriaci človek. Veď, čo o tom myslí neverec, to je samozrejmé. Neverec môže všetko, čo sa Krista týka, len popierať, dokonca i to, či jestvoval. On nakoniec pre neverca ani Bohom nie je. Avšak pre mňa ako katolíka je Kristus Bohom, Spasiteľom, je základným orientačným bodom, s ktorým musia byť v súlade všetky moje životné počínania. Snažím sa byť vo vyznávaní Krista nekompromisný. Taká je moja terajšia devíza. Ale či vždy to tak v mojom živote bolo?
      Z rodičovského domu som si priniesol základy viery. Môj rodičovský dom je do dnešného dňa ohniskom vrúcne prežívanej viery. Som preto mojím rodičom nesmierne vďačný za tento poklad viery, ktorý mi odovzdávali často s veľkými obetami. Možno v mladých rokoch som si toto ich úsilie neuvedomoval, lebo moja viera bola vtedy ešte nezrelá, ničím nebola ohrozená. Ale neskôr prišlo obdobie, v ktorom sa práca rodičov dočkala plného uznania. Stala sa pevným bodom, z ktorého som mohol vyštartovať smerom k hlbšiemu poznaniu Krista.
      Po maturite som odišiel z rodičovského domu, aby som pokračoval v ďalších štúdiách v inom meste a taktiež v novom prostredí. Dodnes si pamätám na chvíle rozlúčky s rodičovským domom. Vtedy som bol presvedčený, že budem verný výchove, akú som dostal od svojich rodičov a samozrejme i Kristovi. Veď to patrilo spolu. Ale už po niekoľkých týždňoch, zaiste k môjmu zahanbeniu som si uvedomil, že prostredie, v ktorom som sa našiel a v ktorom som mal dlhé roky pracovať, je z hľadiska viery úplne ľahostajné. Mnohí sa voči náboženstvu stavali priam nepriateľsky. Pre nich bol Kristus už nemoderný. Jeho vyznávačov považovali za ľudí odsúdených na zánik. Tu som sa stretol po prvýkrát s takým veľkým množstvom ľudí, ktorí mali iný svetonázor. Pribúdalo čoraz viacej argumentov proti viere. Začal som vieru praktizovať potajomky. Nechcel som, aby ma niekto videl v kostole. To už bol vplyv prostredia, s ktorým som síce nesúhlasil, ale s ktorým som už začal v živote počítať a ktoré nadobúdalo čoraz väčší vplyv na mňa. A stalo sa. Nadišiel deň, keď som tento boj načisto prehral. Stačila chvíľa nepozornosti. Zrazu som náhle dostal strach, že prídem o dobré miesto, že môžem stratiť titul a premárniť prácu troch rokov, že prostredie ma neakceptuje.
      Rozhodol som sa kvôli hmotným výhodám prispôsobiť sa prostrediu. Pravda, rozhodnutie bolo mojou vecou. Mohol som s tým nesúhlasiť. Ale urobil som to kvôli ľuďom, s ktorými som žil. Zradil som Krista. Stal som sa malým človiečikom, ktorý bol ochotný zapredať Krista, ktorý sa rozhodol viacej v neho neveriť. Nadišiel čas, keď som sa v myšlienkach vracal k hodine, v ktorej som Krista zradil. Časom som si spomenul na sv. Petra, ktorý tiež zaprel svojho Majstra. On však predsa napravil svoje poblúdenie. Ale čo ja? Akosi som nenachádzal v sebe odvahu, aby som toto poblúdenie napravil.
      V tomto období, ktoré trvalo skoro päť rokov, bol som síce ešte akýmsi praktizujúcim katolíkom, ale stále som cítil, že hrám dvojakú úlohu. Na jednej strane som do kostola chodil, ale bál som sa, že ma v ňom niekto uvidí. So svojím presvedčením som sa skrýval pred druhými. Začal som sa nad sebou hlbšie zamýšľať. Uvedomoval som si, že nemôžem slúžiť dvom pánom, že sa musím definitívne rozhodnúť: alebo pre Krista, alebo pre mamonu. Nedokázal som sa však ešte rozhodnúť. Mal som ešte málo dôvery v Krista. Viac som počítal s týmto svetom.
      Ale nadišla chvíľa prelomu. Ochorel mi brat a jeho stav bol veľmi vážny, priam beznádejný. Avšak my sme s celou rodinou stále dúfali. Modlil som sa za jeho zdravie. Všeličo som za vyslyšanie Pánu Bohu sľuboval. Vieme, aký je človek, keď ho bieda pritlačí.
      Brat zomrel. Ja som sa však znovu narodil. Rozhodol som sa, že tak, ako som sa Krista zriekol, takisto vyznám vieru v Neho. Nadišiel čas milosti. Získal som ešte jeden dôkaz, ktorý mi vysvetlil zmysel utrpenia. Viem, že človek skrze utrpenie napráva svoje počínanie, opäť sa vracia k Bohu. Tak človek napráva svoj životný smer.
20.07.2003 | Čítanosť(2336)
Téma: Obrátenie / Zmena
08.02.2010 | Čítanosť(1500)
Obrátenie


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet