19.september 2019

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Boh je to najbližšie, ako je len nutné pre to, čo je úplne jednoduché a zároveň to najvzdialenejšie, ako je to tiež len nevyhnutné pre to, čo je celkom jednoduché. Boh sám je to najnepreniknuteľnejšie a zároveň to, čo všetko napĺňa a obsahuje.

~Karl Barth~

25.06.2003 -
čítanosť722 reakcie0
(Share 207 1)


Téma: Eucharistia

Príklad č.628
(Zdroj: RICHTEROVÁ, M.: Mozaika radosti. Bratislava: LÚČ, 1997, s. 107. )

      Bolo to na južnom pobreží jednej latinsko-americkej krajiny. V rybárskej osade býval Marco so svojou manželkou Lindou a tromi deťmi - Josém, Amaliom a Luciou. Bol rybár. Ale už niekoľko mesiacov je nezamestnaný. Firma, pre ktorú lovil ryby, sa odsťahovala z dediny. Povedali mu: „V tejto oblasti sa rybolov už nevypláca.“
      Prišiel deň, keď Marco musel opustiť svoju rodinu, aby si vo veľkom meste, veľmi vzdialenom od jeho dediny, našiel prácu. Keby ostal v dedine, čoskoro by sa im minuli skromné úspory a celá rodina by musela hladovať.
      Matka a deti boli veľmi smutné, keď ich otec musel odísť tak ďaleko, aby im zarobil na každodenný chlieb. Aj otec Marco bol smutný, lebo nevedel, kedy opäť uvidí svoju ženu a tri deti. Celý deň rozmýšľal, čo by im mal nechať na pamiatku, aby žena a deti naňho mysleli, keď bude preč. A rozmýšľal aj o tom, čo by si on mal vziať so sebou ako spomienku na svojich drahých.
      Keď sa zvečerilo, všetci sedeli okolo stola. Vedeli, že dnes naposledy večerajú spolu s oteckom. Bolo napäté ticho, každý vedel prečo.
      Iba maličká Lucia sa odvážila opýtať: „Otecko, budem ešte spať, keď zajtra odídeš?“ „Áno,“ odpovedal otec, „odídem zavčasu. Potrebujem celé dva dni, kým tým starým autobusom prídem do veľkého mesta na severe. Ale hneď si nájdem prácu a byt, a potom si prídem po vás, aby sme boli vždy spolu. Neviem, ako dlho to potrvá. Chcem si vziať niečo od vás na pamiatku, aby mi to pripomínalo, že vás mám rád a že sa musím čoskoro po vás vrátiť. Ale aj vám chcem nechať niečo na pamiatku. Nech vám to pripomína, že ma milujete a že na mňa čakáte.“
       „Nemám nič,“ pokračoval otec, „čo by som vám daroval. Ale je niečo, a to nám pomôže: vám - myslieť na mňa, a mne - myslieť na vás. Vždy, keď budete jesť pri tomto stole chlieb, myslite na mňa. A keď ja budem vo veľkom meste jesť chlieb, budem myslieť na vás.“
       „Dohodnuté!“ kričali deti a hoci vedeli, že otecka dlhší čas neuvidia, neboli už také smutné, lebo si povedali: Vždy, keď budeme s mamou za stolom jesť, budeme myslieť na otecka a on bude myslieť na nás, kým si po nás nepríde. A od toho dňa chutil chlieb deťom a matke doma a otcovi vo veľkom meste ešte viac.
13.03.2007 | Čítanosť(5903)
Téma: Prvé sväté prijímanie
20.06.2003 | Čítanosť(4116)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 51
20.04.2004 | Čítanosť(2922)
Téma: Eucharistia
25.06.2003 | Čítanosť(2374)
Téma: Eucharistia


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet