Myšlienky... 201/2001

      Mladý dôstojník bol povýšený. Držal to v tajnosti pred svojou manželkou. Chcel, aby to bolo prekvapenie. Keď už mal na uniforme insígnie vyššej hodnosti, prišiel domov a čakal, kým si to manželka všimne. No prešla celá hodina a manželka nepovedala ani slovo. Bol veľmi sklamaný. Vtom si všimol, že manželka má slzy na krajíčku. Objal ju okolo ramien a spýtal sa, čo sa stalo. Povedala: „Už hodinu si doma, a ešte si si nevšimol môj nový účes.“
      Hľa, situácia, ktorá sa neraz v rôznych odmenách objavuje v manželskom živote. Je to tiež znak, že potrebujeme milovať viac Ježišovou láskou, ktorá myslí viac na šťastie toho druhého, než na svoje; láskou, ktorá slúži; láskou, kde sa jeden „stráca“ pre toho druhého; láskou, ktorá viac snaží chápať druhého než byť pochopený; láskou, ktorá nie je vypočítavá a žiarlivá, ale jemná a trpezlivá.
      Takáto láska nemôže vyrásť z ľudského srdca. Je to Božia láska, ktorú Boh vlieva do našich sŕdc skrze Svätého Ducha.
      A tak v každodennej modlitbe manželov by nikdy nemala chýbať prosba o toto vyliatie Božej lásky do ich sŕdc, pretože len s touto Božou pomocou môžu budovať nádherný vzťah, kde najväčšou radosťou nie je pochopenie seba, ale pochopenie toho druhého. (Podľa: Anthony M. Coniaris, Crown Them with Glory and Honor, Light and Life Publishing Co., Minneapolis, 1985, s. 82.)