Autor: Miron
 
Téma: Pole / 2.13.27 / Zvyk / Vášne sú zlé návyky

Myšlienky... 134/2019

            Vášne sú zlé návyky; čnosti sú dobré návyky. Tu hovoríme o vášňach a čnostiach, ktoré sú nadobudnuté a prijaté človekom ako výsledok jeho skutkov a životného štýlu. Niekedy Otcovia nazývajú vášňami rôzne vlastnosti choroby, ktorá sa v nás objavila následkom Pádu alebo rôzne formy hriešnosti, ktoré sú spoločné ľudstvu; boli sme narodení s týmito vášňami. Naopak čnosti v tomto prípade sú esenciálne, prirodzené, dobré vlastnosti človeka. Takéto vášne a čnosti nenechávajú vážnu stopu na človeku; stopa je zanechaná iba náklonnosťou, ktorá je slobodne vyvinutá skrze stále alebo časté napĺňanie hriešnej túžby. (Pole, kapitola 13, odstavec 27.)



            Svätý Ignác Briančaninov poukazuje na skupinu vášní a čností, ktoré sú spojené s našou prirodzenosťou. Svätý Gregor Nyssky o týchto čnostiach rozpráva ako o „mohutnostiach“, ktoré Boh stvoril v duši, aby človeku slúžili a prirovnáva ich akoby k rôznemu náradiu, ktoré bežne v živote používame. Vášne sú tiež podobné „mohutnosti“, ktoré sa stali súčasťou ľudskej prirodzenosti po vyhnaní z raja, pretože duch stratil nad nimi kontrolu.



            Svätý Teofan Zatvornik to pekne vysvetlil, keď poukázal na potrebu prijímať stravu. Keď na túto potrebu odpovedáme nesprávnym spôsobom, utíšenie tejto túžby po jedle môže byť hriešne a postupne sa môže stať vášňou. (T. Špidlík)



            Prirodzenou povahou duše je byť Božím obrazom. Vášne sa prebudili po prvom hriechu. Cieľom kresťanskej praxe je očistenie sa od vášní.



© Miron Keruľ-Kmec ~ www.homily-service.sk