4.marec 2021

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    „Nikdy nesmieme oddeliť kríž od Ježišovej lásky. V opačnom prípade sa stane ťarchou, ktorú my slabí nedokážeme uniesť.”

~SV. PÁTER PIO~

17.09.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1329 reakcie0
(Share 337 0)


Téma: S nádejou začíname nový cirkevný rok / Lk 21, 25-28.34-36

Homília

      Čo vyvolávajú v našich mysliach a srdciach slová ako začiatok, štart, nástupište, prvá nedeľa nového cirkevného roka? Zaiste v každom z nás niečo iné. Jeden je veľký optimista, s nadšením a elánom znova ako pred rokom začína s veľkými plánmi a predsavzatiami, hoci tie spred roka nedokončil, nesplnil alebo len časť, len krátko. Druhý, známy ako pesimista, už pri týchto slovách rezignuje, stráca chuť, elán, nadšenie, bojí sa, chce mávnuť rukou, hovorí o sebe, že je slaboch, vzdáva sa. Realista sa najprv zastaví, nájde si čas, premýšľa, hodnotí, porovnáva, zvažuje, a až potom si niečo stanoví, určí, rozhodne sa pre niečo. A čo ja?
      Začíname nový cirkevný rok. Bezduchosť a indiferentnosť kresťanovi nepristane, dokonca by to mohlo byť vážnym previnením.
      Každému z nás si má vyprosiť «nádej».
      Oprieť sa môžeme o slová Pána Ježiša: „…vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie“ (Lk 21,28).
      V tomto cirkevnom roku sa čítajú texty evanjelia sv. Lukáša evanjelistu. Hneď na začiatku roka nám Lukáš opisuje udalosti posledných čias, ktorým budú predchádzať rôzne znamenia. Druhý príchod Syna človeka bude dôkazom toho, čo učil a robil pri prvom pobyte medzi ľuďmi, keď prijal prirodzenosť človeka. Druhý príchod bude v znamení súdu a zavŕšenia. Ježiš tým, čo budú žiť podľa jeho slov, hovorí o nádeji, že nebudú vydaní mocnostiam ničenia a skazy. Silu vydržať kresťan nečerpá z filozofických alebo politických hesiel, ale z Kristovho slova. Veriaci kresťan si nerobí o svete a o sebe samom nijaké ilúzie. Vie však viac, než sa môže dozvedieť z masmédií. Verí, že ako Boh stvoril svet a človeka, tak musí prísť koniec. Boh, ktorý je «láska», právom bude žiadať od neho, aby splnil vôľu Božiu. Boh mu pripraví odmenu. Nečinnosť človeka bude potrestaná. Nádej a budúcnosť sú len vo výmene dávania a prijímania a táto výmena je známkou pravého života.
      Aj dnes je aktuálna výzva: „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil“ (Lk 21,34).
      V živote kresťana má nádej na začiatku cirkevného roka svoje opodstatnenie. Život človeka sa nekončí na zemi. Naším očakávaním je radostná skutočnosť, ktorá má prísť. Smrť pre kresťana nie je definitívny koniec, len ukončenie života na zemi, pretože Boh sám sľúbil večný život. Kto verí vo večný život, žije v nádeji. Nádej je pre kresťana spolu s vierou a láskou podstatou života. Je to prísľub: „Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo“ (1 Pt 1,3-4). Nádeji venujme pozornosť, keď sa niečo začína alebo očakáva. Náš Boh je „Boh nádeje“ (Rim 15,13), Boh, ktorý „dáva“ nádej a ktorý otvára človeka pre budúcnosť. Nádej posúva k optimistickej budúcnosti.
      Čím viac pestujeme nádej, tým viac sa obohacujeme. Nestratiť nádej ani v ťažkých situáciách si vyžaduje upevňovať sa vo viere a láske. Nádej sa znázorňuje ako kotva. Nie je to najlepší symbol. Lepšia by bola lodná plachta. Kotva drží loď na jednom mieste, lodná plachta posúva loďou, plaví sa morom a unáša ju k brehu. Nádej je to, čo nás posúva vpred. Keby nebolo nádeje, všetko by sa zastavilo. Čím by boli viera a láska bez nádeje počas života zemi? Človek nádeje šíri nádej. Nádej dáva silu, chuť a odvahu. Človek nádeje rýchlejšie a bez ujmy dokáže splniť poslanie. Svet potrebuje nádej tak, ako potrebuje chlieb. Ku kresťanstvu je nádej tak potrebná ako slnečné svetlo pre život. Rodičia majú povinnosť učiť deti osvojiť si nádej skôr, ako nasýtiť svoj žalúdok. Žiak potrebuje nádej skôr, ako prijme vedu. Starší, skôr ako odídu na dôchodok, musia prijať nádej. Bez nádeje sa nedá žiť. Dá sa uskromniť, obmedziť v živote, ale nemať nádej by znamenalo zo života urobiť zaživa peklo. Chorý keď má nádej, vie, že aj keď zomrie, život sa smrťou nekončí. Dá sa žiť bez priateľa, ale nie bez nádeje.
      Problémom našej budúcnosti nie je Boh. Problémom sme si sami. Pre človeka, ktorý si zaťaží srdce nejakou nestriedmosťou, je to rovnako nebezpečné, ako sa opiť alkoholom. Nádej sa nezhodne s odkladaním: potom prestanem piť, potom už nebudem lenivý, potom, keď pôjdem do dôchodku, nájdem si čas na Boha…
      O Sparťanovi Archiášovi sa rozpráva udalosť. Počas jednej hostiny prišiel posol z Atén s listom od priateľa s prosbou, aby si list ihneď prečítal. Archiáš list odložil so slovami: „List počká do rána.“ Rána sa nedožil. Počas hostiny bol zabitý najatými vrahmi. V liste bolo napísané: „Archiáš, upozorňujem Ťa, aby si ihneď odišiel z domu, kde na Teba čakajú najatí vrahovia.“
      Nádej nie je priateľkou odkladania dôležitých vecí. Už zajtra môže byť neskoro. Kto má istotu, že sa dožije konca adventu a už nehovoriac o konci cirkevného roka? A naše srdcia sú obťažené nielen obžerstvom, opilstvom, či starosťami o tento život. Je správne, že už dnes, teraz bdieme, modlime sa, aby sme mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a v nádeji sme sa mohli postaviť pred Syna človeka.
      Veľkým nebezpečím je odkladať s priateľstvom s Bohom na zajtra. Naopak, naša nádej v Boha dáva našim plánom a predsavzatiam silu, že ich zvládneme, že budú nám na osoh a radosť.
      Náš pohľad do budúcnosti je pokojný vtedy, keď sme plní nádeje. Náš život vyvrcholí vo chvíli, keď príde chvíľa nášho stretnutia s Bohom, o ktorej nič nevieme. Žiť v spojení s Bohom, je naša nádej, že žijeme správne. Takýto život je najlepšia príprava na slávnosť Narodenia Krista i na našu smrť. Je životnou múdrosťou radšej veriť Bohu než ľuďom.
      Kňaz Marián Bendyk v knihe Žiť evanjelium (Krakov 1997, s. 6) spomína na stretnutie so záhradníkom na poloostrove jazera Como. Na úpätí hory je samota Willa Acronati. Býva v nej iba starý záhradník. „Ako dlho tu bývate?“ - „Dvadsať štyri rokov.“ - „Koľkokrát bol za ten čas tu majiteľ?“ - „Štyri razy.“ - „A naposledy?“ „Pred dvanástimi rokmi,“ odpovedal záhradník. „Je pravdou, že väčšinou som tu sám. Veľmi zriedka tu zavíta hosť.“ Kňaz si všimol, že záhrada, dom a okolie sú upravené a pekne udržiavané. Poznamenal: „Je tu tak všetko v poriadku, akoby mal majiteľ prísť už zajtra.“ Starý záhradník sa usmial a poznamenal: „Nie zajtra, dnes, pán môj, dnes!“
      Memento, s ktorým sa zhodujeme na začiatku cirkevného roka.
      Boh chce, aby sme boli realisti a boli vždy pripravení. Žime v nádeji, že všetko čo robíme, robíme na oslavu Boha a svoju spásu. Amen.

      Inšpirácie – Lk 21, 5-28
      Inšpirácie – Lk 21, 29-38
12.06.2003 | Čítanosť(2693)
Lk 21, 5-28
12.06.2003 | Čítanosť(2264)
Lk 21, 29-38
12.06.2003 | Čítanosť(2012)
Lk 21, 1-4


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet