4.marec 2021

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    „Treba mať veľké túžby, z ktorých sa rodia veľké projekty, aj keď ich človek nemôže uskutočniť.”

~SV. TERÉZIA Z AVILY~

17.09.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1313 reakcie0
(Share 348 0)


Téma: Sviatky narodenia Pána Ježiša využime na pravé obohatenie. / Jn 1, 1-18

Homília

      Prosím, predstavme si náš vianočný stromček. Aj keď je krásny, vyzdobený, osvetlený, nikto z nás by ho v byte nechcel mať do budúcich Vianoc. Prečo nie? Pretože nemá korene. Rýchlo vyschne. V byte máme teplo. A predsa tento náš vianočný stromček nám môže byť výzvou, oslovením, aby naša viera, nádej a láska sa počas týchto dní upevnili. Náš život sa Vianocami nekončí, ak nás Pán života a smrti sám neodvolá. Život človeka je často prirovnávaný k stromu. Je tradíciou v rodinách, že pri narodení dieťaťa zasadia stromček.
      Sviatky narodenia Pána Ježiša majú vtedy pre nás pravý zmysel a význam, keď ich prežijeme ako kresťania. Vysoký strom musí mať korene čím hlbšie v zemi, aby sa nevyvrátil. Tak i kresťan potrebuje viac a viac si nielen uvedomiť, ale aj žiť svoj kresťanský život. Vianoce nám celý rok pripomínajú slová modlitby “Anjel Pána“, ktoré sú dnes zvlášť aktuálne:
      „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1,14).
      Aj keď majú Vianoce svoje čaro, keby trvali dlhšie, zovšedneli by. Majú však svoje miesto v našom živote. Nie sú len spomienkou na niečo, čo sa stalo pred dvetisíc rokmi, ale majú svoje opodstatnenie stále. Pohľad na Dieťa v jasliach nestačí. Je potrebné, aby sme si uvedomili, že Boha treba počúvať. Vy, matky, ste toho príkladom. Reagujete nielen na plač svojho dieťaťa, ale v láske k dieťaťu plaču predchádzate.
      Keby sa Kristus aj tisíckrát narodil v Betleheme, a nenarodil by sa v našich srdciach, naveky zahynieme! Len Kristus narodený v našich srdciach spôsobuje aj dnes nový život skrze vieru. Ježiš v nás a skrze nás sa pohybuje medzi ľuďmi. Udalosť z Betlehema sa znova a znova opakuje, keď máme pre Boha čas, keď s ním spolupracujeme, keď sme skutočne ľuďmi dobrej vôle. Vianoce tak nie sú len spomienkou, ale narodenie Krista je mementom, že Boh, Ježiš Kristus, večné Slovo Otca prišiel na svet z lásky pre každého z nás, že je stále medzi nami a len od nás záleží, či a ako ho poznávame, žijeme s ním. To, že počas týchto dní sme viac vnímaví na lásku, je vlastne dar, aby sme porozumeli a pripomenuli si, že sme a máme byť Božími deťmi. Ako všemohúci Boh potreboval Syna, ktorý sa stal človekom, tak i dnes potrebuje nás, aby sme svetu, v ktorom žijeme, priniesli Boha a to nie iba cez Vianoce. Ježiš dnes ako betlehemské Dieťa nám pripomína, že sa stal len preto nám podobný vo všetkom okrem hriechu, aby sme mali večný život. Veriť znamená žiť s Ježišom nielen počas sviatkov, ale vždy, teda aj počas všedných dní. Keď sa Kristus narodil v našom srdci, je našou povinnosťou urobiť všetko preto, aby sa narodil aj v srdciach našich drahých, susedoch, priateľoch... Nasmerujme náš život na hodnoty, ktoré ani moľ, ani hrdza a ani zlodej nemôžu zničiť. Pohľad do jaslí je inšpiráciou, že s priateľstvom s Bohom sa nesmie odkladať. Dieťa v jasliach nie je rozprávková bytosť. Dieťa je Boh, ktorý vychádza od Otca, ktoré nemá začiatok a nemá koniec, v ktorom máme však život. Boh Ježiš dnes ako Dieťa v jasliach sa stal pravým svetlom, „ktoré osvetľuje každého človeka“ (Jn 1,9). Udalosti okolo narodenia sv. Ján apoštol vyjadril slovami: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1,11-12).
      Môže to znieť zvláštne, ale sviatky narodenia Pána Ježiša sú pre mnohých nepríjemnými a ťažkými dňami. Jedni cítia výčitky svedomia a nechcú nič urobiť, aby ich odstránili, len si prajú, aby bolo čo najskôr po nich. Iní chcú počuť Boha, ale Boh ešte mlčí. Vlastne ešte neurobili to, čo od nich Boh žiada. Najčastejšie je, že sa nezriekli hriechu a príležitosti k hriechu. Nie sú zlí, ale ich slabosti, spôsob života, ich mylný pohľad na seba, iných, udalosti, spôsob života im bráni poznať pravý pokoj, radosť života. Boh sa aj v tieto dni k nim prihovára. Vieme, že pohľad na dieťa vie zlomiť hnev, nenávisť, odpor... Betlehemské dieťa Ježiš nemlčí. Prichádza s darmi, ku ktorým sa nemôžu a nedajú prirovnať tie, ktoré oberajú o pokoj a radosť. Boh z jaslí prosí, aby mu pri jasliach zložili všetko, čo nie je pravé zlato, a aby si odniesli pravý poklad. Mnohí svoju nádej vkladajú do “pliev“, ktoré vietor odnáša, ktoré nemôžu natrvalo obohatiť. Jedine Boh dáva pravú nádej. Moc, sláva, kariéra... vedia zaslepiť oči, zviesť, oklamať. Sú však ako poľný kvet, ktorý vädne a usychá, a zajtra niet ho. O tom platí: „Márnosť nad márnosť“ (Kaz 12,8). Ježiš v jasliach prichádza liečiť našu slepotu, hluchotu, naše ochrnutie, malomocenstvo. Prichádza, aby noc nášho života zmenil na deň. Má moc odmeniť pozemský život večným životom. Dieťa v jasliach je Boh. On jediný dáva zmysel a cieľ nášmu životu.
      Nestalo sa aj vám, že vám niekto ponúkol horoskop? Vo vlaku ma oslovila mladá žena: „V akom ste znamení? Prečítam vám váš horoskop na dnes.“
      „Nie je to dôležité,“ usmial som sa. „Viete, môj život ovplyvňuje betlehemská hviezda.“ Pozrela s údivom. Pokračoval som: „Poznáte príbeh mudrcov z východu? Je to príbeh z Biblie. „Keď uvideli hviezdu, veľmi sa zaradovali.“ Keď sa môj dostal do spoločenstva s Ježišom, dostal sa aj pod jeho vedenie. Vedie ma bezpečne. Nepotrebujem žiadne horoskopy...“ - „Vy veríte v Boha na prelome tisícročí?“ - „Áno, verím. Vy predsa tiež žijete na prelome tisícročí a veríte v bezcenné horoskopy, ktoré sú dielom ľudskej fantázie. Mne viera v Boha dáva pravú silu do života, nádej žiť a radosť žiť. Odporúčam vám, odložte tieto bezcenné horoskopy a dajte sa pod vplyv betlehemskej hviezdy.“ Žena zvážnela.
      Keď kľačíme pri jasliach, uvedomujeme si, že nik nás neponižuje, nik nám neuberá na ľudskej dôstojnosti. Naopak. Keď kľačíme pri jasliach s pokorou, uvedomujeme si, že sme obohatení, že dostávame oveľa viac, ako si sami dokážeme prosiť, priať, želať. Mierou natlačenou, natrasenou, pretekajúcou obdarúva Boh tých, ktorí ho milujú. Prijať Boha za svojho Pána a Spasiteľa na kolenách s najväčšou vierou neostáva bez odozvy. Spoznávame najväčšie šťastie. Sviatky prišli, aj odídu, ale prežité sviatky s Ježiškom sú obohatením.
      Po roku manželstva muž, ktorý bol športovcom, výborným futbalistom, pri autonehode prišiel o obidve nohy. Hovorí: „Viere som vtedy nevenoval väčšiu pozornosť, hoci sobáš som mal v kostole. Vierku, svoju manželku, som mal rád, a preto som jej v nemocnici navrhol, aby podala o rozvod. Žiť s mužom bez nôh, čo je to za život? Navrhol som jej, aby dieťaťu, ktoré sme čakali, nepovedala, kto je jeho otcom. A dodnes nielen stále počujem, ale i presviedčam sa o tom, čo mi vtedy žena po chvíli mlčania so slzami v očiach povedala: Nebrala som si ťa pre tvoje nohy. A naše dieťa nebude chcieť cítiť tvoje nohy.“ A žena už mnohým dala odpoveď: „Nielen vtedy a mnohokrát potom som si uvedomila, čo je to byť manželkou a matkou, keď už nemám muža a manžela futbalistu, ale mám lásku bez nôh. Presvedčila som sa, že moje modlitby pred sobášom neboli zbytočné. Vernosť v dobrom i ťažkostiach si uvedomujem aj každé Vianoce, keď kľačím pri jasliach.“ A dnes už tri dospievajúce a dospelé deti hovoria o otcovi a matke: „Otca sme nikdy nevideli na kolenách modliť sa, pretože kolená nemá, ale matku áno. Otec však nikdy nechýbal, keď sme sa spolu modlili. Otec je nám vzorom vernosti voči Bohu. Nikdy sme ho nepočuli reptať na Boha pre svoj osud. Naopak. Často sme ho počuli v bolesti ďakovať Bohu za svoj kríž a prosiť o silu statočne ho znášať.“
      Čo k tomu dodať? Jedna udalosť môže aj nám zmeniť naše plány, sny... Pýtajme sa: Kto bude mať silu vytrvať, nezúfať si, pokračovať? A odpoveď? Ten, kto prijme Boha za svojho Pána. Kto s Bohom žije nielen počas sviatočných dní, ale i v dňoch všedných.
Sviatky Narodenia Pána Ježiša majú dôležité miesto v liturgii cirkevného roka, a teda aj v živote kresťana katolíka. Kresťan si uvedomuje, že ako dieťa Božie má čerpať od Ježiša to, čo mu nik iný neponúkne, nemôže darovať.
      Pohľad či spomienka na vianočný stromček nech i nás upevní skrze Božie Dieťa vo viere, nádeji a láske. A keď sa skončia Vianoce a stromček budeme odkladať, pokračujme vo vernosti a láske k Bohu. Plňme a zachovávajme príkazy tak, že chceme splniť svoje poslanie na zemi verne a zaslúžiť si odmenu od Boha vo večnosti. Amen.

      Inšpirácie – Jn 1, 1-18
20.06.2003 | Čítanosť(5584)
Téma: Vianoce / Mt 1, 22
20.06.2003 | Čítanosť(4336)
Téma: Vianoce / Mt 1, 22
19.12.2003 | Čítanosť(3114)
Téma: Vianoce
25.06.2003 | Čítanosť(2206)
Téma: Vianoce
25.06.2003 | Čítanosť(2050)
Téma: Vianoce
12.06.2003 | Čítanosť(3505)
Jn 1, 40-51
12.06.2003 | Čítanosť(3425)
Jn 1, 19-39
12.06.2003 | Čítanosť(2589)
Jn 1, 1-18


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet