6.marec 2021

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    „Kto trpí, nesmie sa diviť, ak má k rúhaniu bližšie než k slovu ?staň sa?. Musí však všetkými silami veriť, že Ježiš Kristus mu jedného dňa pomôže nielen k tomu, aby pochopil, ale aj aby povedal áno, aby tak utrpenie slúžilo na jeho vlastnú spásu a na spásu sveta.”

~MICHEL QUOIST~

17.09.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1310 reakcie0
(Share 490 0)


Téma: Prejavy telesné i duchovné hovoria o vzťahu k Bohu, duši, sebe i blížnym. / Lk 6, 39-45

Homília

      Po čom všetkom vieme jeden druhého spoznať a povedať: čo je to za človek? Nie sú to len viditeľné prejavy, chôdza, držanie tela... ale aj počuteľné prejavy vnútra človeka, jeho slová. Skutky i slová hovoria o vnútri, duši človeka. Prázdnota i bohatstvo vnútra dá sa vidieť i počuť. Preto hovoríme o dobrom či zlom človeku.
      Ježiš nám pripomína: „Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa“ (Lk 6, 45).
      O tom hovorí nielen evanjelium, ale i starozákonná kniha Sirachovho syna, ktorá tvrdí, že slovo človeka odhaľuje dno jeho srdca, „ako pri osievaní ostanú na site smeti, tak je to aj s človekom: len čo začne rozprávať, hneď vidno jeho nedostatky“ (Sir 27,5). Slovo patrí k najintímnejšej hĺbke človeka, vyjadruje jeho zmýšľanie, vnútorné bohatstvo, ale i chudobu. Mnohí hovoria viac, ako vedia, iní rýchlejšie hovoria, ako myslia a ďalší sú horší vo vnútri, ako prezrádza ich tvár. Apoštol sv. Jakub pripomína: „Všetci sa prehrešujeme v mnohom. Kto sa však neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo“ (Jak 3,2). A keď pripomína zubadlo u zvierat, či kormidlo na lodiach, chce pripomenúť, že jazyk „je síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami“ (Jak 3,5), pretože z malého ohníka môže dôjsť k veľkému zhorenisku.
      Úryvok dnešného evanjelia nie je ucelená reč Ježiša, ale časti jeho rečí, ktoré evanjelista Lukáš pospájal ako smernice pre život. Zdôrazňujú zodpovednosť za každý skutok a každé slovo. Život prirovnáva Kniha Sirachovho syna k peci, „kde sa skúšajú výrobky hrnčiara a spravodlivosť človeka v skúške súženia“ (Sir 27,6). Človek sa musí v živote osvedčiť. Práca na sebe nezasahuje len jeho vonkajší vzhľad a správanie, ale i jeho vnútro. A tak skutky človeka možno prirovnať k ovociu na strome. „Ovocie ukáže, ako ošetrovali strom, a slovo odhalí, ako zmýšľa srdce človeka“ (Sir 27,8).
      I tá najlepšia vec sa dá pokaziť zlým používaním. Ježiš chce, aby sme všetko, čo konáme a hovoríme, konali v spojení so spásou svojej duše. Svätci si často pri slovách a skutkoch uvedomovali: „Čo mi to osoží pre spásu?“
      Slovo má svoju silu. Môže zmeniť vraha na priateľa, hriešnika na svätca, môže robiť ľudí šťastných. Svojimi slovami oslovujeme Boha. Na slovo kňaza prichádza Boh na oltár, dostáva sa nám odpustenie hriechov, posily v živote.
      Sme svedkami i opaku. Devalvuje sa ľudské slovo. Dochádza ku kríze pravdy. So znehodnotením slova sa znehodnocuje aj mlčanie. Zabúda sa, že hovoriť je striebro, ale mlčať zlato. Slová, ktoré stratia hodnoty lásky, pravdy a spravodlivosti, zmenia sa na dravú rieku, ktorej nič v ceste neodolá. Vidíme, že veľký vplyv na deti majú slová dospelých a na národ ich parlament. Pýtame sa, prečo je to na Slovensku tak, ako to je? Kto naučil takto žiť mladých a národ? Masmédiá, televízia, rozhlas, internet, video či tlač chŕlia slová – ale akej kvality, obsahu? Majú niečo spoločné s pravdou, spravodlivosťou a láskou? Koľko pozitívnych správ a koľko negatívnych pri jedných správach prijímame? Nemá to vplyv na nás? Čo to robí s nami v našom vnútri? Platia Ježišove slová: „Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa“ (Lk 6, 45).
      Hodnota našich slov a skutkov je zrovnateľná s obsahom nášho vnútra, srdca, myšlienok. Čo poškvrňuje človeka? Čo hovorí a čo koná. Rovnako platí, že krásne slová, pretvárka, farizejstvo nemôžu nahradiť dobré skutky. Nepomôže kritika či pozeranie na chyby v okolí, ale zmena v našom zmýšľaní v zhode s Ježišovým učením. Pravda, láska, spravodlivosť musia sa stať pečaťou skutkov a slov, a vtedy náš život bude podobný stromu, ktorý bude prinášať dobré ovocie. „Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro“ (Lk 6,45). Slovo je produkt srdca. Boh nebude hovoriť našimi ústami, ak ho nebudeme mať v srdci. Nič tak neodhalí naše zmýšľanie ako naše slová. Naučiť si dať nielen dlaň na ústa. „Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči“ (Jak 1,19).
      Ježiš humorným spôsobom opisuje človeka, ktorý si nevie rozkázať, je “slepý“ a chce viesť iného, chce mu vytiahnuť smietku z jeho oka, a vo vlastnom brvno nevidí. Môže byť taký človek obohatením spoločnosti? Nie! Pretože aj o ňom platia Ježišove slová: „Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno“ (Lk 6,44).
      Pohľad na naše skutky a slová hovoria svoje. Vidíme a počujeme svoje vnútro a nielen my, ale aj tí z okolia a najmä Boh. A skutočnosť? O čom hovoria slová a skutky? Boh právom od nás niečo žiada. Máme sa niečím prezentovať. Sme strojcami svojho šťastia. Je opovážlivé a tvrdé o niekom povedať, že je “zlý človek“, “zlý strom“, “pokrytec“, “slepý...“ Zastavme sa!
      Sme Ježišom vyzvaní pracovať na svojom dobrom srdci a nesmieme, nemôžeme konať inak.
      Vo filme Andreja Rubľova, ktorý sa zaoberá životom veľkého ruského maliara ikón, je jedna dojímavá scéna. Maliar už niekoľko dní stojí pred ikonou, ktorú chce maľovať v kostole. Stojí a čaká na inšpiráciu. Práca nenapreduje. Tí, ktorí si ho najali, sú netrpezliví. Blízki naň naliehajú. Tí, čo mu nefandia, sa tešia, že maliar je v koncoch. Nič nepomáha. Steny kostola, ktoré má vyzdobiť svätými ikonami, sú stále nedotknuté farbou. Maliar upadá do depresie. V afekte najväčšieho znepokojenia berie do rúk blato a hádže ho na stenu, na ktorú mal namaľovať obraz... To znechutenie malo pomôcť pozbaviť sa krásneho vnútra maliara, ktorý v sebe nosil krásu, dobro, lásku a to mu bolo prekážkou, aby mohol namaľovať scénu posledného súdu a on cítil, že dokáže maľovať iba krásu neba. (Novák, S.: Na Tvoje Slovo. Čenstochova, 1997, s. 211).
      Je to výzva nedať sa znechutiť, keď pracujeme na Božom obraze v sebe. To chce Ježiš od každého z nás.
      A odpoveď? Pracovať na svojom vnútri, aby slová a skutky hovorili o Bohu, ktorý je v nás, ktorý je naším cieľom. Amen.

      Inšpirácie Lk 6, 37-45
15.10.2003 | Čítanosť(3263)
Téma: Mt 7, 3-5 / Lk 6, 39-42
20.06.2003 | Čítanosť(2228)
Téma: Láska / Viera / Lk 6, 32
12.06.2003 | Čítanosť(4271)
Lk 6, 37-45
12.06.2003 | Čítanosť(3063)
Lk 6, 1-11
12.06.2003 | Čítanosť(2912)
Lk 6, 12-19


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet