6.marec 2021

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    „Pomáhaj mi, Pane, aby som nepremárnil prítomnú chvíľu v márnom očakávaní na veľké chvíle.”

~Ján XIII. ~

20.06.2003 - Miron
čítanosť1850 reakcie0
(Share 483 1)


Téma: Cirkev / Kresťanstvo / Jn 10, 14

Myšlienky... 21/2000

      Keď otec skončil pätminutovú prednášku o škodlivosti fajčenia, povedal svojmu pätnásťročnému synovi: „Ak by si sa azda rozhodol fajčiť, chcem aby si mi sľúbil, že prídeš a povieš mi to. Nechcem to najprv počuť od susedov.“ Na to syn odpovedal: „Neobávaj sa o mňa otec. Ja som prestal fajčiť už pred rokom.“ Príklad pastiera, ktorý nepozná svoju ovečku tak dobre, ako si to predstavuje. Nie je to tak s Kristom, naším Pastierom, ktorý nás dôverne pozná a ktorý nás neustále pozýva, aby sme ho podobne čo najdôvernejšie poznali.
      Ježiš Kristus je centrom nášho života v Cirkvi. Cirkev nie je miesto, kde mi chodíme, aby sme spoznali Krista. Cirkev je spoločenstvom ľudí, ktorí poznajú Krista dôverným spôsobom. Od samého začiatku kresťanské spoločenstvá verili že Kristus je prítomný v spoločenstve. Ježiš sám povedal: „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“(Mt 18, 20). To je to, čo má na mysli sv. Pavol, keď hovorí o Kristovom tele: Telo, Spoločenstvo, ktoré je naplnené Svätým Duchom. Byť v spoločenstve neznamená iba vedieť o Kristovi, ale hlavne poznať ho ako žijúcu Prítomnosť. To je dôvod, prečo cirkev existuje. Všetko z tohto vyrastá. Všetky aktivity, ktoré sa v cirkvi nachádzajú vyrastajú práve z tohto. Môžeme vidieť nádherný rytmus v cirkevnom živote, ktorý robí všetky tieto veci možnými: zhromažďovanie sa tak mení na rozptyľovanie. Zhromažďovaním je zakúšanie skúsenosti Božej prítomnosti a rozptyľovanie je zdieľanie tejto skúsenosti so všetkými ľuďmi. A tak sa strieda čas, ktorý nás volá do spoločenstva s časom, kedy sme posielaní do sveta.
      Od najskorších čias náboženskej histórie ľudstva, toto „zhromažďovanie“ hralo veľmi dôležitú úlohu v živote Božieho ľudu. Od počiatku muži a ženy stavali oltáre a prinášali svoje obety do zhromaždenia. Obeta samozrejme je cestou ukázania intenzity a naliehavosti zbožnosti. Človek sa vzdáva niečoho v skúsenosti. Starý zákon odhaľuje mnoho spôsobov bohoslužby praktizovaných generáciami pred Kristom. A s týmto starozákonným pozadím nie sme prekvapení, že nájdeme bohoslužbu v centre evanjeliovej skúsenosti. Ľudia uctievali Boha v jeruzalemskom chráme. Ježiš a jeho učeníci robili podobne. Modlili sa v synagógach vo svojich domoch Bohosluženie v domoch je tradícia ktorá siaha do čias Nového zákona, kde okrem iných vecí sa odohrala Posledná večera v dome nejakého človeka.
      Prví kresťania sa zhromažďovali spolu pravidelne na lámaní chleba, na modlitby a kvôli dávaniu darov pre chudobných a núdznych. Od začiatku bohoslužobná skúsenosť mala veľmi dôležitú funkciu v cirkvi. A v centre je Ježiš Kristus.
      V úryvku inšpirujúceho dielka „Horiaci ker“ od Normena Habela, autor veľmi nádherne nás pohýna znovuobjaviť veľké mystérium bohoslužobnej skúsenosti. „Och, Pane,“ píše, „kde môžem dnes nájsť niečo tak posvätné, tak posvätný oltár, tak tajomnú horu, že nikto sa nedotkne toho?... Keď Mojžiš dosiahol tajomnú horu, ty si prišiel v plameni a Mojžiš vyzul svoju obuv a tak išiel po svätej zemi... Ukrižuj moje telo na nedotknuteľnom horiacom kre. Urob ma svätou zemou, och Bože... Potom, azda, uvidím ťa v plameňoch z mojich krov v mojej záhrade.“
      To je krása našej bohoslužobnej skúsenosti. Keď skutočne zažijeme Ježišovu svätosť tu, budeme ho zakúšať v bežných obyčajných veciach, ako v kríkoch v našej záhrade. Uvidíš plameň, začuješ hudbu, a zacítiš Prítomnosť. Mali by sme byť znepokojení, ak kráčame deň po dni s pocitmi frustrácie a prázdnoty, ako hoci nič dôležité sa nestalo. Azda niektorí z vás prichádzajú so zlými očakávaniami. Azda niektorí myslia, že prišli počúvať nové fakty o niečom. Azda niektorí prišli ako na koncert – zabaviť sa. Ak posudzujete skúsenosť podľa toho, či vás „pobavila“ kázeň, alebo či ste boli „očarení“ spevom, míňate sa úplne s cieľom bohhoslužby. My prichádzame spolu ako ľud postaviť sa pred Boha skrze Ježiša Krista. Jedinou otázkou okolo kázne alebo spevu je: „Pomohli tieto veci obohatiť vašu skúsenosť s Bohom?“ Predtým, než budete ostro posudzovať tieto elementy, buďte si istí, že nie je niečo vo vás, čo blokuje centrálnu skúsenosť – pretože Kristus prichádza. Prichádza náhla a intenzívne cestou, ktorú voláme bohoslužba.
      Nový farník sa spýtal svojho farára, akú kapacitu má chrám. „Spí tu päť stoviek,“ odpovedal farár. Ak si tu kdesi na okraji a nesústreďuješ sa na bohoslužbu, potom je to akoby si spal. Míňaš hlavný bod toho, čo sa tu odohráva. Nikdy nespoznáš Krista takýmto spôsobom. Je veľa komponentov ktoré pomáhajú bohoslužobnú skúsenosť oživovať pre nás: história tradícia miesta, kde sa stretávame, steny nasiaknuté modlitbami tých, ktorí už odišli do večnosti, spev, ktorý dvíha naše duše a pomáha nám zacieliť sa na nádherné veci – harmónia v prosbách a vďakyvzdávaniach, i ticho, kedy Boh k nám hovorí, samotný fakt, že sme spolu . Ale v centre je komunikácia zhromaždených s Kristom. Skúsenosť živej, intenzívnej prítomnosti Božej v Kristovi Ježišovi. O tom všetkom je toto naše zhromaždenie v cirkvi. Ak prichádzame z nejakých iných dôvodov, tak by bolo lepšie, keby sme ostali doma spať.
      Naše zhromaždenia sú prípravou pre rozptyľovanie – pre misionársku prácu pre druhých. Sväté písmo hovorí o prvých kresťanov, ako o tých, ktorí sa „rozptyľovali do okolitého sveta a udivovali ho svojou vitalitou. Cítili v sebe naliehavú túžbu zdieľať skúsenosť života s Kristom s celým svetom. Hlásali evanjelium svetu. Hovorili ľuďom o Ježišovi. Samozrejme, ich láska ku Kristovi a pochopenie jeho posolstva ich viedli nasycovať hladných, navštevovať uväznených, protestovať proti sociálnej nespravodlivosti. Ale oni robili všetky tieto veci ako výhonok, ktorý vyrástol z poznania a lásky k Ježišovi skrze zhromaždenie.
       „Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa...“ (Jn 10, 14) Ježiš je prítomný v tomto našom zhromaždení. Sme v dotyku s ním. A my vykresľujeme túto intímnu komunikáciu s ním v rozhodnutí prvých kresťanov: zdieľať Krista so svetom. Zhromaždenie! Rozptyľovanie! To je nádherný rytmus v živote tých, ktorí poznajú a milujú svojho Pastiera. (The Sermons)
08.09.2006 | Čítanosť(2149)
Téma: Cirkev / Humor
25.06.2003 | Čítanosť(1489)
Téma: Cirkev / Eucharistia
18.01.2010 | Čítanosť(1840)
Kresťanstvo
18.01.2010 | Čítanosť(1271)
Cirkev


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet