6.marec 2021

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    Modli sa uprostred všedných dní. Neprestávaj premáhať únavu a ľahostajnosť. Modli sa osobne. Snaž sa urobiť aj z každodennej modlitby osobnú modlitbu, v ktorej prichádzaš z nepokoja okolo teba a v tebe k sebe samému, zo vzrušeného chvatu ku pokoju, z tiesne do sveta širokých priestorov viery a od seba samotného k Bohu - nie len k slovám modlitby, ktoré si sa naučil ako dieťa.

~Karl Rahner~

22.09.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1600 reakcie0
(Share 377 0)


Téma: Správne milovať / Mt 5, 38–48

Homília

      Iste si mnohí spomeniete na udalosť, keď v novembrových dňoch roku 1989 bolo na Letnej v Prahe zhromaždených niekoľko stotisíc ľudí, ktorí sa právom dovolávali ukončenia moci jednej strany. Okrem iných prítomných oslovil aj mladý kňaz, páter Václav Malý a vyzval prítomných k modlitbe Otčenáš. Zástup vtedy stíchol. Koľkí sa Otčenáš vtedy nemodlili! Nie, žeby sa nechceli, ale nevedeli. Kňaz vedel, prečo oslovil týchto ľudí práve touto modlitbou. Ježiš v modlitbe nás učí: ...odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom... A tento zástup bol plný nenávisti proti tým, ktorí ich desaťročia klamali, nepustili za hranice, bránili v štúdiu, kariére a podobne. Aj keď mnohí boli neveriaci, predsa aj oni pochopili. A tak svet bol prekvapený, že došlo k tak závažnej zmene v štáte bez preliatia krvi. Celkom iným spôsobom sa odohrala zmena v tom roku v Rumunsku, kde popravili hlavu štátu i s manželkou.
      Pokojamilovne si počínali aj iné veľké osobnosti. V Indii Gándhi, hoci nebol kresťan, ale učenie Krista mu nebolo neznáme. A tiež Martin Luther King, černošský kazateľ v USA. Obaja však zomreli rukou vraha.
      Ak nechceme zomrieť aj my, nie rukou vraha, ale usmrtení svojím hriechom, ktorý v nás zabíja Boha, zamyslíme sa nad slovami Pána Ježiša: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48).
      Texty dnešných čítaní hovoria o príkaze lásky k blížnemu. Ježiš však dáva známemu príkazu zo Starého zákona novú hodnotu. Keď chceme porozumieť jeho slovám: „Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé“ (Mt 5, 39), musíme si vysvetliť niečo zo Starého zákona.
      V knihe Levitikus čítame príkaz, ktorý dostal národ od Boha cez Mojžiša: „...zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub... “ (Lv 24, 20).
      Tieto slová sa zhodujú s najstarším zákonom na svete pod názvom Lex Talionis, ktorý bol v zákonníku Hammurabiho, ktorý panoval v Babylone od roku 2285 do roku 2242 pred Kristom. Zmyslom tohto zákona je, že spôsobená krivda inému musí sa odčiniť takou istou krivdou. Tento zákon sa dostal aj do Starého zákona. Tento zákon bol však už prínosom. Teda už nie tak krvilačný, ale môžeme ho hodnotiť ako začiatok milosrdenstva. Dovtedy totiž platila krvná pomsta. Chápeme, že to bola charakteristická črta primitívnej kmeňovej spoločnosti. Zákon potláča pomstu celého kmeňa. Ak niekto z iného kmeňa zabil, tak kmeň prisahal pomstu všetkým členom vrahovho kmeňa. A tu je pokrok. Zákon odplaty obmedzoval pomstu, lebo len ten mal byť potrestaný, kto sa dopustil vraždy, a nie celý kmeň.
      Proti tomuto zákonu sa postavil Ježiš, keď povedal: „Neodporujte zlému“ (Mt 5, 39). Príkaz treba vysvetliť. Neznamená to, že sa nemáme brániť pred fyzickým alebo mravným násilím. Na to Ježiš nemyslí. Pasivita voči násiliu by viedla k nezmyselným uzáverom, ktoré sa nezhodujú s Božou múdrosťou. Veriaci môže a má podľa Krista bojovať proti okupantom štátu, zlodejom svojho majetku, proti násiliu a podobne. Kresťan uznáva väznice, armádu, políciu, aby sa udržal pokoj, zamedzilo násiliu... Človek pred Bohom musí mať zodpovednosť za zverené veci.
      Ježiš však poukazuje na niektoré osobné práva, ktorých sa človek môže zrieknuť v prospech vyšších hodnôt. Evanjeliá rozprávajú, že Pán Ježiš sa nesprával celkom pasívne voči zlu. Vieme, že uzdravoval, vyhnal z chrámu peňazomencov, obhajoval apoštolov proti lživým obvineniam a keď ho sluha udrel, pýtal sa: „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!“ (Jn 18, 23).
      Chápeme, že príkaz v Starom zákone oproti pohanským príkazom bol prínosom. My dnes prijímame radšej výklad Krista, ktorý upravuje starozákonný príkaz, že nemáme milovať len svojich priateľov, ale aj nepriateľov. Ježiš nás učí dobrému zmýšľaniu, ktoré prekonáva zlo nie zlom, ale dobrom. Je to prejav veľkodušnosti. Ježiš zomrel z lásky za nás hriešnych. Preto platia slová: „Dal som vám príklad... “ (Jn 13, 15).
      Kristus je nepochybne vzorom pravej lásky. Nekáže nám milovať vrahov za to, že nás vraždia a prenasledujú. Nejedná sa o umenšenie ich ničomnosti. Ježiš zakazuje, aby sme si násilne robili priateľov. Máme sa modliť a odpúšťať udávačom, sliedičom: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34). Takí totiž vidia, že sa robí zlo, ale sú takí otupení, že si svoju vinu neuvedomujú. Uvedomujeme si, že veľmi ťažko sa nám ľuďom odpúšťa, pretože nevidíme do ich vnútra. Nesmieme podľahnúť pocitu pomsty. Hoci páchajú zlo, predsa si musíme zachovať vedomie, že Boh miluje všetkých ľudí. Znova nám Ježiš pripomína slová: „ ...dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých“ (Mt 5, 45). Je potrebné si uvedomiť, že človek je hodný milosti, pretože je chrámom Boha. Hoci svoju dušu premenil na maštaľ, zničil jej krásu, stále je to chrám, ktorý sa dá očistiť a navrátiť duši pôvodnú krásu.
      Môžeme sa o tom presvedčiť na historke doktora Francesca Ricciardiegu, ktorú veľmi pekne opísal Renzo Allegriego.
      Francesco Ricciardiego bol bojujúci ateista, ktorý celé roky viedol kampaň proti Cirkvi a najmä proti známemu stigmatizovanému pátrovi Piovi. Býval neďaleko od kláštora v San Giovanni, kde žil páper Pio. Doktor Ricciardiego volal konvent hniezdom odporného šarlatánstva. Páper Pio z tohto dôvodu trpel, ale mlčal. Po mnohých rokoch takýchto agresívnych útokov doktor Ricciardiego ochorel. Priatelia lekári jednohlasne stanovili diagnózu: rakovina. Už je neskoro na operáciu. Jeden deň sa rozletela správa, že doktor Ricciardiego zomiera. Okolo domu doktora sa zhromaždilo viac ľudí. Niektorí aj kľačali na ulici a modlili sa za spásu jeho duši. Mons. Prencipe nabral odvahu a zaklopal na dvere izby zomierajúceho a ponúkol mu službu kňaza. – Nie, nechcem žiadneho kňaza! – privítal krikom kňaza zomierajúci. A aby si to kňaz uvedomil, chorý z posledných síl hodil po ňom papuču. – Nechajte ma samého a odíďte! – povedal lekár s krikom kňazovi. – Iba páter Pio by ma mohol vyspovedať. Ale ja som ho veľmi pourážal! Iste on nebude chcieť prísť. Viem, že neopúšťa kláštor. Umriem tak, ako som žil. Dosť! –
      Svedkovia rozprávajú, že vtedy začal padať sneh. Sneh sa sypal na modliaci sa zástup i na pátra Pia, ktorý chorému niesol eucharistického Krista. O čom rozprával s doktorom? Čo si osobne povedali? Len čo páter vstúpil do izby zomierajúceho, roztvoril náruč a milo sa začal usmievať. Tvár starého zatvrdlivca sa vyjasnila. – Prepáčte mi, otče! – povedal chorý. Vyspovedal sa, získal odpustenie a prijal eucharistického Krista. Chcel zomrieť spokojne. Páter Pio však prosil Boha o niečo iné. O tri dni bol doktor Ricciardiego zdravý. Nádor zmizol bez stopy. Doktor Ricciardiego – odporca stal sa zástancom pátra Pia.
      Je správne, že robíme všetko preto, aby nenávisť a pomsta neničili iných, a ani nás. Cítime, že cez odpustenie a lásku rastieme v správne spoločenstvo a získavame nádej na nebo.
      Môže sa nám zdať, že takéto správanie je veľmi ťažké. Keby sme pozerali na nenávisť len ľudskými očami, tak by to bolo veľmi ťažké. Keď však pozeráme na takéto situácie pod vplyvom slov Pána Ježiša: „Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať?“ (Mt 5, 46), cítime, že nechceme byť mýtnikmi, čiže vyberať presne či ešte viac, byť obchodníkmi v tomto svete. My predsa myslíme na večnosť a pre večnú odmenu si pripravujeme záslužné skutky. Tým nám Ježiš hovorí, že dnešný svet čaká od nás príklad. Svätá omša ponúka dostatočné množstvo milostí, aby sme nezostali len pri slovách, predsavzatiach, konštatovaní, že tak by to malo byť, že tak je to správne. Svätá omša je pre nás posilou, inšpiráciou k činnému životu kresťana, ktorý realizuje príkaz lásky tak k blížnemu, priateľovi i nepriateľovi. Veď prežívame nekrvavú obetu, ktorá nám sprítomňuje Golgotu. Ježiš je príklad lásky k všetkým nepriateľom. Tak cez Ježišove slová prijímame zmenu zmýšľania voči nepriateľom Boha, Cirkvi i sebe samým.
      V kolektíve často stačí jeden človek, ktorý vie priniesť obetu, neodpovedať urážkou za urážku, hoci tiež trpí. Vie sa povzniesť nad urážlivým konaním, počká na neskoršie a za zlo prinesie dobro. Taký človek dokáže podržať a obohatiť kolektív. Je slnkom, ktoré každému vie dodať teplo, radosť, šťastie. A keď je takýchto viac, je to skutočným požehnaním. Či necítime vypovedať prosbu? Pane, urob nás nástrojom pokoja. Ak áno, naučme sa modlitbu, ktorou si budeme vyprosovať pokoj duše, silu odolávať hriechu, pokoj pre svoje povinnosti... Môžeme si ju aj sami vymyslieť a napísať. My to môžeme dnes urobiť aj takouto modlitbou: Pane, svoj pokoj si nezakladám ani na ľuďoch rovnakého zmýšľania, lebo žijem s nimi. Svoj pokoj chcem založiť v tebe. Pretože som spoznal, že jedine ty môžeš dať pravý pokoj môjmu srdcu. Amen.
12.06.2003 | Čítanosť(4285)
Mt 5, 43-48
12.06.2003 | Čítanosť(3986)
Mt 5, 33-42
12.06.2003 | Čítanosť(3878)
Mt 5, 13-20


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet