11.máj 2021

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    „Každé správanie, ktoré smeruje k popieraniu možnosti zjavenia sa Boha v dejinách, sa zakladá na skutočnej modloslužbe. Plášť abstraktnej obrany myšlienok, keď to tak chceme nazvať, je najvyvinutejšou formou modloslužby, je to najvyšší pokus domýšľavosti, ktorá sa dovršuje diktátom Bohu, čo môže a čo nemôže robiť.”

~LUIGI GIUSSANI~

21.07.2006 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1442 reakcie0
(Share 326 0)


Téma: Nedeľa o mýtnikovi a farizejovi / Lk 18, 10-14

Homília

      Bolo to po druhej svetovej vojne. Na kopci za dedinou sa hrala skupina chlapcov. Naraz jeden zakričal: „Poďte sa pozrieť, čo som našiel!“ Chlapci pribehli a spoločným úsilím vytiahli zo zeme delostrelecký granát. Horlivo ho začali čistiť, rozoberať. Nastal výbuch a ostalo niekoľko roztrhaných tiel.
      Jediný granát - povieme si - a také nešťastie. Áno, niekedy stačí jediný hriech, aby zničil naše šťastie, šťastie rodiny a mal ďalekosiahle následky.
      Pozrime sa na počiatok ľudských dejín. Tam vidíme počiatok hriechu a jeho následky.
      Hriech anjelov. - Akou dôstojnosťou vynikali! Lucifer bol prvý, ktorý odoprel byť poslušným Bohu. Z pýchy. Povedal: Nebudem slúžiť!
      Hriech Adamov. - Bol postavený do raja. Všetko zharmonizované. Raj - miesto bez bolesti, bez smrti. Adam mal možnosť ukázať Bohu svoju vernosť ako zástupca ľudského pokolenia: Nejesť z jedného stromu. Nedodržal... Zlobu tohto hriechu vidíme dodnes... Trpí celé ľudstvo. Bieda, trápenie, vojny - to je dôsledok hriechu našich prarodičov... „Nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť... V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb...“, čítame na prvých stránkach Svätého písma o následkoch jedného hriechu našich prarodičov (Gn 3, 17-19)..
      To sú následky hriechu, ktoré vidíme dodnes... Máme techniku, vedu, ale či naši otcovia sa netrápili? Či sa netrápime my? Koľko potu vyleje roľník, robotník, kým zarobí na chlieb. Pozrime sa do nemocnice. Pohľad na toľkých chorých - to je škola, aby sme si uvedomili, že toto všetko spôsobil hriech.
      Preto každý katechizmus učí, že hriech je vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho zákona. „Hriech je previnenie proti rozumu, proti pravde a proti správnemu svedomiu. Je to priestupok proti opravdivej láske k Bohu a k blížnemu, zapríčinený zvráteným lipnutím na určitých dobrách. Zraňuje prirodzenosť človeka a narúša ľudskú solidaritu” (KKC, 1849). Preto už starozákonný múdry Sirach radil, aby sme pred hriechom utekali ako pred hadom (Sir 21, 2). Sv. apoštol Ján vo svojom Zjavení o človekovi, ktorý žije v hriechu, hovorí: „Máš meno, akoby si žil, ale si mŕtvy” (Zjv 3, 1). Kto teda žije v hriechu, je mŕtvy pre nebo. A aký trestuhodný je taký život, poznáme z toho, že Boh potrestal zlých anjelov, našich prarodičov, a zvlášť z toho, ako mnoho musel trpieť za naše hriechy Boží Syn na kríži.
      Hovorí sa, že sv. Blanka svojmu synovi Ľudovítovi, neskoršiemu francúzskemu kráľovi, často pripomínala: „Syn môj, ty vieš, že ťa milujem! A predsa, radšej by som ťa chcela vidieť mŕtveho, než aby som počula, že si sa dopustil ťažkého hriechu.“ Tieto slová svojej matky si Ľudovít vzal k srdcu, verne slúžil Bohu i vlasti a stal sa svätým.
      Sv. Františka tri mesiace opatrovala chorého s nákazlivou chorobou. Keď zomrel, chcela ho svojimi rukami uložiť do hrobu. Varovali ju, že sa takto môže ľahko nakaziť. Odpovedala: „Bojím sa iba jednej nákazy: hriechu.“
      Na tieto slová pamätajme aj my, keď nás dnešnou nedeľou svätá Cirkev začína pripravovať k vstupu do obdobia svätého pôstu. Aj pre nás platí napomenutie, ktoré starý Tobiáš dal svojmu synovi: „Po všetky dni svojho života pamätaj, syn môj, na Pána a neopováž sa zhrešiť a prestúpiť jeho príkazy“ (Tob 4, 5). Avšak i napriek tomu si uvedomujeme, akí sme slabí, že zlo nerobia len tí druhí. Preto nevolajme farizejsky: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci...“ (Lk 18, 11). Nie tí druhí, ale ja, my... Pekne je táto myšlienka vyjadrená aj v modernej náboženskej piesni: „Ani sestra, ani brat môj, ale, Pane, ja...“ Áno, nikoho nesúďme, že je hriešnik. Radšej sa pozrime na seba... Vzorom tohto priznania nech nám bude mýtnik z dnešného čítania zo sv. evanjelia, ktorý v hlbokej pokore volal: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu“ (Lk 18, 13). Práve preto odišiel z chrámu ospravedlnený.


12.06.2003 | Čítanosť(9005)
Lk 18, 9-14
12.06.2003 | Čítanosť(2856)
Lk 18, 35-43
12.06.2003 | Čítanosť(2252)
Lk 18, 18-27


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet