11.máj 2021

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    Jedna je najväčšia bolesť, to je hriech. A všetko ostatné: vyhnanstvo, strata majetku, ohovárania a všetko tomu podobné – to je tieň, pavučina, alebo ešte niečo viac nepotrebné.

~sv. Ján Zlatoústy~

21.07.2006 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1468 reakcie0
(Share 376 0)


Téma: Nedeľa o márnotratnom synovi / Lk 15, 11-32

Homília

      V nedeľu o márnotratnom synovi nám čítanie zo sv. evanjelia pripomína Božie milosrdenstvo a celú hĺbku Božej dobroty. Podobenstvo o márnotratnom synovi, ktoré sa číta v túto nedeľu a podľa ktorého má táto nedeľa aj pomenovanie, mohli by sme nazvať aj Podobenstvom o milosrdnom otcovi. Josef Hrbata vo svojej knihe Perly a chléb (Rím 1975) uvádza ho ako Podobenstvo o dobrotivom otcovi a hriešnych synoch (182, C). To preto, že hlavnou postavou tu nie je márnotratný syn, ale dobrý otec. Vyjadruje jednu z hlavných právd o nebeskom Otcovi a jeho milosrdenstve.
      „Istý človek mal dvoch synov...“ (Lk 15, 11).
      Ježiš Kristus vysvetlil Božie milosrdenstvo aj inými podobenstvami. Toto je však vrcholom evanjelia a právom sa považuje za perlu svetovej literatúry. Hovorí, že nebeský Otec vo svojej láske rešpektuje slobodu každého z nás. Nechá nás odísť, blúdiť svetom, vzdialiť sa od neho. Je ale vždy ochotný prijať nás na milosť a všetko odpustiť. Je obrazom návratu každého hriešnika. V ňom mnohí nachádzajú útechu, že Boh prijme každého, ak sa človek vracia.
      Posledný súd od J. Anouilha vyjadruje túto myšlienku takto:
      Vyvolení stoja pred nebeskou bránou a netrpezlivo čakajú, kým ich vpustia. Chvália sa svojimi zásluhami a sú si istí, že dnu majú rezervované miesta. Naraz ale prebehne správa, že Boh odpustí aj tým druhým. Všetkých zachytil údiv a rozhorčenie. Protestujú, oplakávajú svoje námahy a odriekania. Vybuchnú v kliatbu proti Bohu. V tej chvíli sú však zatratení.
      Boh sa dal poznať. Zjavil sa ako ten, kto odpúšťa a oni ho nepoznali... Spomeňme si len na reptajúcich sluhov z podobenstva o robotníkoch vo vinici (Mt 20, 11-12), alebo na staršieho syna z podobenstva o márnotratnom synovi (Lk 15, 25-32). Len Boh vie urobiť takéto gesto: odpustiť každému. Gesto milosti, radosti, gesto veľkodušnej lásky.
      Z podobenstva vieme, že márnotratný syn si uvedomil svoje biedne postavenie. Rozhodol sa vrátiť k svojmu otcovi a prosiť o odpustenie... Muselo to byť hrozné postavenie, keď sa rozhodol k takémuto činu. S bolesťou sa pozeral na struky, ktoré dostávali žrať ošípané a žiadal si nimi naplniť žalúdok, „ale nik mu ich nedával“ (15,16). Jeho slová: „Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu“ (15, 17), vyjadruje jeho veľké poníženie. Preto sa rozhodol vrátiť sa k otcovi. A čo robí otec? „Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho“ (15, 20). Iste ho očakával, keď ho zazrel. A nič mu nevytýka, nevyhadzuje na oči, ale raduje sa z jeho návratu - on i celý jeho dom.
      Jeho otec musel mať veľmi dobré srdce, keď takto privítal svojho strateného márnotratného syna, keď mu všetko odpustil... Taký je aj Boh k obráteným, ale u každého musí dôjsť k uznaniu svojej vlastnej viny. U každého musí nájsť ochotu k návratu: „Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som...“ (15, 18).
      Boh nás vždy čaká, že sa k nemu vrátime. Je trpezlivý. Nebráni nám odísť a neponáhľa sa s trestom. Veď človek skoro pozná ako chutí bezbožný život a aké perspektívy beznádeje mu otvára... V dejinách to často dosvedčujú jednotlivci i celé národy.
      Zo života sv. Margity Kortonskej vieme, že keď ju Pán navštívil väčšou nežnosťou lásky, ona s úžasom vykríkla: „Pane, či si už zabudol na to, čím som bola? Takto sa mi odplácaš za veľké urážky, ktoré som spôsobila?“ Boh jej odpovedal, že ak ho duša úprimne miluje, zabúda na všetky urážky. Veď tak povedal u Ezechiela: „Ak sa však hriešnik odvráti od všetkých hriechov... Na jeho hriechy, ktoré popáchal, si nespomeniem...“ (Ez 18, 21-22).
      Buďme vďační, že máme v nebi takého dobrého a milosrdného Boha... Preto „dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy; on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou...“ (Ž 103, 2-4).


12.06.2003 | Čítanosť(2802)
Lk 15, 11-32
12.06.2003 | Čítanosť(2212)
Lk 15, 1-10


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet