11.máj 2021

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    „Skutočný ateizmus je predposledným stupňom k skutočnej viere. Ľahostajný človek nemá žiadnu vieru, má iba hrozný strach.”

~F. M. Dostojevskij~

21.07.2006 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1452 reakcie0
(Share 375 0)


Téma: Kvetná nedeľa / Boh ponižuje povýšených (Dan 4, 1-34).

Homília

Kniha proroka Daniela nám poskytuje ďalšie poučenie. Je to sen kráľa Nabuchodonozora a jeho uskutočnenie.
Babylonský kráľ Nabuchodonozor, ktorý držal v zajatí židovský národ, žil šťastne a nemal starosti s vojnami a nepriateľmi... Jedného dňa z tejto spokojnosti ho vyrušil neobyčajný sen. Videl strom uprostred zeme, ktorý rástol a mohutnel a jeho výška siahala až do neba. Vidieť ho bolo do všetkých končín zeme. Jeho lístie bolo prekrásne a ovocie hojné. Poskytoval ovocie pre všetkých, v jeho chládku hľadala odpočinok poľná zver a vtáky bývali v jeho vetvách. Tu uvidel prichádzať z neba anjela strážcu, ktorý vravel: „Vytnite strom, okliesnite mu vetvy, straste mu lístie, rozhádžte mu ovocie! Nech beží spod neho zverina a vtáctvo z jeho konárov!“ (Dan 4, 11). Len prút z jeho koreňov nechajte v zemi, nech ho kropí nebeská rosa... Jeho ľudské srdce nech sa premení na zvieracie a nech prejde nad ním sedem časov! Je to nariadenie, aby všetci živí vedeli, že Najvyšší je mocnárom nad ľudským kráľovstvom, a komu chce, tomu ho dá (porov. Dan 4, 12-14).
Prorok Daniel, osvietený Bohom, vyložil ten sen takto:
Strom, ktorý je tak veľký a mocný, ktorého výška siaha až do neba, to si ty, kráľu, ktorý si sa stal veľkým a mocným. Tvoja veľkosť narástla až do neba a tvoja vláda končiny zeme. A že si videl zostupovať strážcu, ktorý hovoril o vytnutí stromu, z ktorého ostal len prút a mal podiel s poľnou zverinou, to je rozhodnutie Najvyššieho, že ťa vyženú spomedzi ľudí, budeš žiť s poľnou zverinou, trávu ti dajú jesť ako dobytku. Sedem časov nad tebou uplynie, kým sa dozvieš, že Najvyšší je vládcom nad ľudským kráľovstvom a komu chce, tomu dá. Preto kráľu odčiň svoje hriechy spravodlivosťou a svoje viny milosrdenstvom, azda sa predĺži tvoja bezpečnosť (porov. Dan 4, 17-24).
Sen sa o nejaký čas naozaj vyplnil. Naozaj ho vyhnali spomedzi ľudí, jedol trávu ako dobytok, narástlo mu perie ako orlom a nechty ako vtákom. Až po uplynutí času pozdvihol svoje oči k nebu a vrátil sa mu rozum. Oslavoval Boha, ktorého vláda je z pokolenia na pokolenie ( Dan 4, 31). A že uznal svoju vinu, a Boha za svojho Najvyššieho Pána, Boh mu vrátil kráľovstvo ešte väčšie ako predtým. Poučený týmto ponížením povedal: „Teraz ja, Nabuchodonozor, chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky činy sú pravda a jeho cesty sú právo a ktorý môže pokoriť tých, čo kráčajú v pýche“ (Dan 4, 34).
O tomto páde a ponížení babylonského kráľa Nabuchodonozora píše i prorok Izaiáš, ktorý videl prorockým zrakom budúce spustošenie Babylonu: „Ako si padla z neba, žiarivá zornička! Zrazený si k zemi, čo si vládol nad národmi. Veď v srdci si si hovoril: «Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón...»“ (Iz 14, 12-13).
A tu je už poučenie i pre nás. Pred Bohom pýcha nemá miesto. Že Boh často ponižuje pyšných - i podľa dávneho ľudského príslovia, že „kto vysoko skáče, nízko padne“. „Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených“, povedala i Panna Mária vo svojom chválospeve (Lk 1, 52).
Z dejín poznáme prípad, ako egyptský kráľ Sesotris podmanil si celé územia a preto veľmi spyšnel. Vo svojej pýche dal postaviť zlatý voz, sadol si do neho a prinútil štyroch podmanených kráľov, aby tento voz ťahali. Keď tak pyšne sedel vo voze, pozoroval, že jeden z týchto kráľov, čo ťahali voz, sa stále pozerá dozadu na kolesá. Sesotris sa nezdržal a pýtal sa na príčinu. Kráľ odpovedal: „Pozerám sa na krútiace koleso. To, čo je teraz hore, príde dole, a čo je dole, ide hore. A pri tom si myslím, aké nestále je ľudské šťastie, ako to krútiace koleso...“ Pyšný kráľ pochopil a viac sa už nedopustil takého podlého činu.
Naozaj takáto pýcha je nezdravá a skoro vždy potrestaná. Aj kráľ Nabuchodonozor sa pýšil, že bude panovať nad všetkými, a bol ponížený na úroveň zvieraťa... V životopise Terézie Neumanovej sa píše, že trpela telesnou slabosťou, ak v jej blízkosti boli ľudia príliš pyšní.
Ak teda podľa Kristových slov „každý, kto sa povyšuje, bude ponížený“ (Lk 18, 14), urobíme dobre, ak sa naučíme byť tichí a pokorní srdcom (porov. Mt 11, 29). Lebo kto vysoko skáče, nízko padne. A dobre je, ak sa o tom poučíme na cudzích chybách. Poučiť sa na svojich je niekedy už veľmi neskoro.


31.01.2005 | Čítanosť(671)
Dan 04


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet