11.máj 2021

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    Keby všetky deti Cirkvi boli neúnavnými misionármi evanjelia, nastúpil by v tomto svete, ktorý je smädný po láske a pravde, nový rozkvet svätosti a duchovnej obnovy.

~Ján Pavol I.~

21.07.2006 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1563 reakcie0
(Share 326 1)


Téma: Mäsopôstna nedeľa / Mt 25, 31-46

Homília

      Adolf Eichmann, jeden z vedúcich esesákov hitlerovskej organizácie na likvidovanie Židov, sa 15 rokov po vojne skrýval pod cudzím menom v Argentíne. Až raz pri ceste z práce ho zastavili neznámi muži a odhalili. Postavili ho pred súd a tu nepomohol ani chýrny nemecký obhajca. Fakty sa nedali poprieť. Eichmanna odsúdili na smrť a 31. mája 1962 popravili. Jeho telo spálili a popol rozprášili do mora.
      Eichmannov prípad nám aspoň čiastočne pomáha priblížiť to, čo nám zdôrazňuje Božie slovo: raz pre každého nastane čas účtovania, ktorému nikto neunikne.
      Tento Posledný súd nám obrazne podáva čítanie zo sv. evanjelia: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy...“ (Mt 25, 31-32). Prečo sa zhromaždia? Aby boli súdení zo svojho života.
      Podľa sv. evanjelia, Boh ako večný Sudca, oddelí dobrých od zlých. Dobrých „postaví sprava“, zlých „zľava“. Všetkým oznámi, prečo sa dostali na tú či onú stranu: Pre ich vzťah k blížnemu. Všetci sa budú pýtať, kedy ho videli a poslúžili, či neposlúžili mu. Kristova odpoveď je jasná: „Čo ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40).
      Koľkokrát sme už počuli toto čítanie o Poslednom súde?! A ako sa ho snažíme zachovávať v každodennom živote? Život bez dobrých skutkov je prázdny.
      V Krakove na Grodzkej ulici je protestantský kostol sv. Martina. Nad jeho vchodom na portáli je veľavravný nápis: „Nadarmo žije, kto nikomu nepomáha.“ Pretože „čokoľvek konáme z lásky, hoci aké malé alebo nepatrné by to bolo, všetko sa stáva osožným“, hovorí Tomáš Kempenský ( O nasledovaní Krista, I. 15, 4).
      Naše kresťanské náboženstvo nám hovorí, aby sme na tejto zemi urobili čo najviac dobra. Aby sme jeden druhému pomáhali - jedným dobrou radou, druhým statočnou prácou, tretím úprimnou modlitbou. Tak ako to povedal veľký trpiteľ Páter Pio: „Všetky svoje sily musíme investovať do lásky k blížnemu, aby nám raz Pán mohol povedať: Bol som hladný a dali ste mi jesť. Bol som smädný a dali ste mi piť. Trpel som a potešili ste ma.“ Každý skutok, každá služba lásky a pomoci nášmu blížnemu je takto službou samému Bohu. Na to v živote často zabúdame. Nielen pri vyznávaní hriechov, ale aj na to, že raz budeme z toho súdení.
      James Carter, americký prezident, vyznaním baptista, pri nástupe do svojho úradu, hovoriac o svojom náboženskom presvedčení, o. i. povedal: „Nemodlil som sa k Bohu, aby mi pomohol vyhrať voľby; modlil som sa, aby som urobil mnoho dobrého.“
      To nech bude naším predsavzatím v každodennom živote. Aby sme vykonali mnoho dobrého. Aby raz, až večný Sudca pri Poslednom súde bude posudzovať naše skutky, boli sme postavení medzi spravodlivých, ktorí pôjdu do nebeského kráľovstva, ktoré je „pripravené od stvorenia sveta“. (Mt 25, 34).


12.06.2003 | Čítanosť(3151)
Mt 25, 14-30
12.06.2003 | Čítanosť(3057)
Mt 25, 31-46
12.06.2003 | Čítanosť(2996)
Mt 25, 1-13


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet