11.máj 2021

     MENU

Úvod
YouTube
Facebook
Podcast
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     NA ZAMYSLENIE

    „Sme len pútnikmi do našej večnej vlasti, a preto by sme sa nemali sťažovať na útrapy cesty.”

~Bl. Arnold Janssen ~

04.08.2006 - Miron
čítanosť1899 reakcie0
(Share 362 0)


Téma: Sväté Premenenie Pána Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista / Mt 17, 1-9

Homília

AI      V Druhej knihe kráľov je zaznamenaná podivuhodná udalosť zo života proroka Elizea. Aramejská armáda v noci obkľúčila miesto, kde bol prorok Elizeus. Ich cieľom bolo zajať Elizea, pretože využíval svoj prorocký dar v prospech izraelského kráľa, ktorý takto mohol úspešne čeliť aramejskému vojsku. Keď sa Elizeov sluha ráno prebudil, zbadal, že mesto je obkľúčené vojskom. Prepadol panike a strachu a začal bedákať. Elizeus sa ho snažil upokojiť. Hovoril mu: „Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi!“ (2 Kr 6, 16). Ale kto by tomu uveril? Preto sa Elizeus modlil za svojho sluhu: „Pane, otvor mu oči, nech vidí!“ (2 Kr 6, 17). Boh otvoril oči sluhovi a ten videl, že vrch okolo Elizea je plný ohnivých koní a vozov. V ten deň Elizeus ľahko zvíťazil nad svojimi nepriateľmi.
KE      Elizeov sluha potreboval povzbudenie a na prorokovu prosbu sa mu ho dostalo. Podobného povzbudenia sa dostáva dnes aj nám, ktorí oslavujeme sviatok Premenenia Pána.
DI      Táto udalosť sa odohral pár dní potom, ako Ježiš Kristus povedal apoštolom: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (Lk 9, 22). To určite nebola dobrá správa pre apoštolov, ktorí očakávali od Ježiša – ako Mesiáša, že oslobodí národ od rímskej nadvlády a obnoví kráľovstvo Izraela (porov. Sk 1, 6). Mnohým z nich azda aj napadli takéto myšlienky: Je Ježiš skutočne očakávaným Mesiášom? Je skutočne pomazaným Božím, ktorý má prísť? Máme ho nasledovať do Jeruzalema alebo by sme sa mali vrátiť domov, kým nie je príliš neskoro? Ježiš Kristus musel mať podobný pocit ako mal Elizeus, keď sa snažil upokojiť prestrašeného sluhu.
      Azda aj preto vyšiel sa Petrom, Jakubom a Jánom na vrch modliť sa. Vrch je miesto stretnutia s Bohom. Mojžiš i Eliáš zažili výnimočné stretnutie s Bohom práve na vrchoch. Ježiš sa začal modliť a oči apoštolov, ich duchovné oči sa otvorili a zachytili velebnosť Ježišovej božskej prirodzenosti a počuli hlas neviditeľného Boha: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho“ (Mt 17, 5). Samo nebo vyvrátilo pochybnosti apoštolov. Bolo to presne to, čo vo svojom rozpoložení potrebovali. Nadobudli istotu: Boh je na Ježišovej strane.
      Po takejto istote mnohokrát – často nevedomky – túžime aj my, keď sa stretávame s absurditami života, ktoré nás nútia položiť si otázku: „Kde je teraz Boh?“ Mnoho z tých, ktorí sa vzdali svojej viery si pri pohľade na „škandalózne“ počínanie kresťanov položilo otázku: „Ako môže byť Boh prítomný na tomto mieste.“ Iní zas podľahli pochybnostiam pri vnímaní sociálnej nespravodlivosti a diskriminácie. Ďalší zas pri zakúsení ničivého vyčíňania prírodných živlov, ktoré im spôsobilo veľké škody a azda im vzalo aj ich drahých blízkych. Patria medzi nich aj tí, ktorí pocítili nespravodlivosť, keď ich v pracovnom postupe alebo pri hľadaní samotnej práce predbehli menej kvalifikovaní, ale so „správnymi konexiami“. „Kde je Boh?“ – takto sa neraz pýtajú tí, ktorí prechádzajú rodinnými krízami, chorobou. Takto sa pýtajú neraz aj rodičia, keď vnímajú svoju neschopnosť zvrátiť svoje deti z nesprávnej cesty.
PAR      Nie je medzi nami azda človek, ktorý by ešte nezakúsil pocit, keď sa akoby celý život rúti. Sú to okamihy, kedy priam bytostne túžime po povzbudení. Sú to však zároveň aj okamihy, kedy máme v modlitbe vystúpiť na „vrch Premenenia“ a prosiť Boha, aby otvoril naše oči. Boh odpovedá na takéto ľudské prosby. Aj keď azda nezakúsime taký unikátny zážitok ako apoštoli, predsa len prijmeme útechu a povzbudenie. Spoznáme, že mnohé utrpenia nášho života sú len prechodné, že neraz sú len „pôrodnými bolesťami“, za ktorými prichádza nový život.
MY      Mladej matke R. T. v siedmom mesiaci tehotenstva lekári povedali, že je vážne ohrozený jej vlastný život i život dieťaťa a že sa pokúsia zachrániť aspoň ju. Matka odvetila, že posledné slovo má Boh a žiadala, aby sa pokúsili zachrániť jej dieťa. Lekári naďalej trvali, že je to z pohľadu medecíny nemožné. Matka sa začala modliť a s ňou dvadsať ľudí z modlitbovej skupiny. Stal sa zázrak. Dieťa sa narodilo zdravé a aj matka ostala zdravá. Lekári ju upozornili, že viac nesmie rodiť, ak chce žiť. Dôvodili to tým, že aj v medecíne sa zázraky nekonajú každý deň. Žena počala druhé dieťa a porodila ho bez väčších ťažkostí. Dokonca porodila neskôr i tretie. Vždy sa však modlili za ňu v skupine a celá jej rodina. V podobných situáciách sám Boh preberá na seba rozhodnutie, ak sa odovzdávame do jeho vôle a ochrany. Vtedy sa aj nemožné stáva možným. Zdá sa, že Boh chce občas vyplniť ľuďom i nemožné prosby, aby ľahšie spoznali, že je stále činný a že sa o nás stará. (IVANCIĆ, T.: Za lepší svet. Zvolen : Združenie Jas, 1995, s. 56.)
ADE      Keď nás rôzne životné situácie vedú k pochybnostiam, k malomyseľnosti a beznádeji, k pocitu bezmocnosti, uvedomme si, že v tej istej chvíli sa ozýva aj Ježišov hlas. Volá nás, aby sme v modlitbe vystúpili na „vrch Premenenia“. To je miesto, odkiaľ prichádza Božie povzbudenie a posila.

12.06.2003 | Čítanosť(3813)
Mt 17, 14-21
12.06.2003 | Čítanosť(3641)
Mt 17, 1-13
12.06.2003 | Čítanosť(3379)
Mt 17, 22-27


© 2003 - 2020 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet