18.január 2020

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ak chceš dať svojmu životu maximálnu platnosť, vymeň svoju obmedzenú vôľu za nekonečnú vôľu Boha. On vymení tvoje úbohé sily za svoju nekonečnú všemohúcnosť.”

~MICHEL QUOIST~

15.10.2019 - Miron
čítanosť65 reakcie0
(Share 14 0)


Téma: Heréza emocionalizmu

Myšlienky... 269/2019

            V posledných rokoch sa stále častejšie v niektorých katolíckych médiách objavuje termín: heréza emocionalizmu. Myslí sa tým spôsob uvažovania, ktorý nakazil mnohých ľudí a spôsobuje nielen ochabnutie vo viere, ktoré zvyčajne ústí do jej straty, ale je aj jeden z hlavných faktorov, ktorý ničí všetky tradičné pravdy, ktoré dávali kresťanskej civilizácií pevnosť a vzrast.



            Človek je duchovné bytie. Nemôže žiť v duchovnom vákuu. Ak teda štatistiky ukazujú, že generácia za generáciou pomaly stráca kontakt s Bohom, to ešte neznamená, že títo ľudia stratili túžbu po niečom duchovnom, ktoré prevyšuje ich bytie. Tento prázdny priestor naplnili aktivity New Age, rôznych samozvaných cirkvi a spoločenstiev, ktoré prišli k týmto ľuďom s ponukou emocionalizmu.



            Táto heréza emocionalizmu sa dá rozpoznať podľa rád, ktoré sa dávajú človekovi ako napríklad: „Nasleduj svoje srdce.“ „Rob, čo cítiš, že je dobré.“ „Dôveruj svojím inštinktom.“ „Riaď sa svojím svedomím“ – pritom sa nikto nezamyslí, či svedomie tohto človeka bolo správne sformované. Emocionalizmus takto vedie človeka, aby bol tvorcom svojej pravdy, aby nasledoval to, čo je mu príjemné a zavrhoval to, čo odporuje tejto príjemnej emócií. Infikovanie herézou emocionalizmu vedie v náboženskej oblasti k ignorovaniu tých právd viery a evanjeliových prikázaní, ktoré poukazujú na tesnú bránu a úzku cestu, ktorá vedie k životu (porov.: Mt 7, 14). Vplyv tejto herézy môžeme nájsť v príčinách manželskej nevery, rozvodov, feminizmu, gendrovej ideológií, atď. V každom z týchto prípadov človek ospravedlňuje svoje konanie hľadaním alebo nasledovaním lásky, ale v skutočnosti ide o nasledovanie sebalásky a úsilie o naplnenie túžob vášní, ktoré ovládajú srdce človeka.



            Každý z nás je viac alebo menej ovplyvnený touto herézou. Jej začiatok siaha až do rajskej záhrady, keď pramatka Eva vnímala pokušenie diabla ako niečo príjemné: „A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol“ (Gn 3, 6). Nepamätali na varovanie Stvoriteľa, že im to môže priniesť smrť (porov.: Gn 3, 3). Túžba po príjemnej emócií z požívania zakázaného ovocia, zvíťazila nad pravdou a spôsobila stratu raja. Nádherná ľudská prirodzenosť stvorená Bohom bola veľmi poškodená a ľudské srdce odvtedy sa stalo neustálym terčom mnohých vášní. Táto poškodená prirodzenosť sa stala dedičstvom celého ľudského pokolenia.



            Predstavme si voz, pohoniča a zapriahnuté kone. Pohonič drží opraty a určuje smer, ktorým sa voz a kone uberajú. Ak použijeme tento obraz, tak potom následky porušenia ľudskej prirodzenosti sa dajú vykresliť týmto spôsobom. Pohoniča môžeme prirovnať k ľudskej mysli, ktorá ma zaviazané oči a nevládne ruky. Nevidí pred seba, nedokáže vidieť cieľ. Nevládne ruky dávajú voľnosť koňom, ktorými sú vášne. Tie keď pocítia túto slobodu, cvalom sa ženú kde len chcú. Ak voz prirovnáme k vôli človeka, tak potom aj vôľa nasleduje tento neriadený cval vášní.



            Božia milosť a evanjeliové prikázania odstraňujú túto slepotu pohoniča, ktorý sa tak z celou silou snaží ovládnuť splašené kone – teda vášne. A toto je podstatou duchovného života. Spočíva v udržaní správneho smeru ovládnutím hriešnych vášní a nasledovaním Pravdy.



            Príjemný pocit z adrenalínovej jazdy splašených vášní je krátkodobý a vždy vedie k stroskotaniu. Preto jednou z častých rád svätých Otcov je, že by sme nemali dôverovať sebe samým, pretože môžeme podľahnúť tomuto klamu. Nabádajú nás k dôvere a nasledovaniu Evanjelia, ktoré uzdravuje ľudskú prirodzenosť a vedie ju k pravému naplneniu túžby srdca po láske. Svätý Ignác Briančaninov hovorí: „Dokonalosť v láske sa nachádza v jednote s Bohom; úspech v láske je spojený s nevýslovnou duchovnou útechou, radosťou a osvietením. Ale na začiatku tohto úsilia, učeník lásky musí prejsť hroznou vojnou so sebou samým, so svojou vážne poškodenou prirodzenosťou. Zlo, ktoré sa stalo prirodzeným skrze hriech, stalo sa pre neho zákonom, ktorý vzdoruje a bojuje proti Božiemu zákonu, proti zákonu svätej lásky.“



            Heréza emocionalizmu sa dá poraziť len obnovením asketického kresťanského života, ktorý bol v poslednom storočí veľmi málo zdôrazňovaný a potlačený k úplnému minimu. Bez askézy, bez dôraznej disciplíny v duchovnom živote sa budeme podobať slepým a nemohúcim pohoničom, ktorí sú vláčení cvalom hriešnych vášní. Askéza vedie k napĺňaniu Kristových prikázaní a „kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom“ (1 Jn 3, 24).


27.05.2011 | Čítanosť(4877)
Téma: Človek / Duchovný život
27.06.2003 | Čítanosť(3419)
Duchovný život
11.09.2004 | Čítanosť(1181)
Gn 39
11.09.2004 | Čítanosť(1152)
Gn 36


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet