10.12.2020 -
Miron
 268
 0
|
|
Téma: Pole / 5.30.6-7 / Kto pamätá na smrť, nehreší...
Myšlienky... 347/2020
Ak nie sme schopní túžby po smrti kvôli našej chladnosti voči Kristovi a láske k pomíňajúcemu svetu, potom skúsme aspoň pozerať na smrť ako na trpký liek proti našej hriešnosti, pretože až sa v duši zakorení pamätanie na smrť, odstráni jej priateľstvo so smrťou a so všetkými jej hriešnymi potešeniami.
„Iba ten, kto pamätá na vlastnú smrť, môže skončiť so svojimi hriechmi.“ (Sv. Izák Sýrsky) Ak budeš pamätať na smrť, nikdy nezhrešíš (Porov. Sir 7, 39).“(Pole, kapitola 30, odstavec 6-7.)
Potom ako nám svätý Ignác Briančaninov predstavil, ako sa na smrť pozerajú tí, ktorí dozreli v duchovnom živote a nadobudli čistotu srdca a mysli, dáva vzácnu radu aj nám, ktorí ešte k tomu len smerujeme. Správne určuje diagnózu nášho stavu – hovorí o chladnosti túžby po stretnutí s Kristom a láske k veciam tohto sveta. Nie je potrebné tieto slová vnímať ako kritiku. Je to reálne zhodnotenie stavu, ktorý vyplýva z našej padnutej prirodzenosti. Nechce nás znechutiť, ale práve naopak. Povzbudzuje nás k nacvičovaniu pamätania sa smrť. Toto asketické cvičenie máme prijať ako trpký liek, ktorý sa nútime prehltnúť, aby sme sa uzdravili. Je k tomu potrebná rovnaká disciplína, s akou si dávkujeme lieky v prípade vážnej choroby tela.
Svätý Ignác Briančaninov, že výsledkom tejto liečby je uzdravenie duše od pripútanosti k hriešnym potešeniam, ktoré bránia poznaniu tých vyšších duchovných vecí. Chlad duše sa pomíňa, rovnako aj láska k veciam tohto sveta. Rastie túžba po nebeských veciach, ktoré ešte nemôžeme ochutnať, ale zmocňuje sa nás stále väčšia predtucha, že ide nádherné veci, ktoré prevyšujú schopnosť chápania nášho srdca.
|
Súvisiace homílie / príhovory
Súvisiace pramene
Súvisiace príklady
Súvisiace inšpirácie
|
(3901)
