31.12.2020 -
Miron
 28
 0
|
|
Téma: Sv. Izák Sýrsky / Homília 48.2 / Vďačnosť privoláva požehnanie
Myšlienky... 363/2020
Duchovná skúsenosť, s ktorou sa s nami delia svätí, nám dáva porozumieť mnohým životným situáciám. Nie je tomu inak ani v prípade dôležitého poučenia svätého Izáka Sýrskeho.
„To čo privoláva Božie dary pre človeka, je srdce neustále pohnuté k vďakyvzdávaniu; to čo privoláva skúšky do duše je stály stav reptania v srdci. Boh znáša všetky slabosti ľudí, ale nenechá bez trestu človeka, ktorý neustále reptá. Duša, ktorej chýba svetlo poznania, bude nájdená v takomto stave. Ústa, ktoré vždy vzdávajú vďaky prijímajú požehnanie od Boha a milosť zostupuje do srdca, ktoré je vytrvalé vo vďakyvzdávaním.“
Už len letmé zamyslenie nad týmito slovami nás môže priviesť k pochopeniu rôznych ťažkých životných situácií. Sú momenty, kedy v znášaní ťažkostí siahame na dno našich síl. Ak reagujeme nespokojnosťou, netrpezlivosťou a reptaním, zvyčajne pocítime ešte väčšie prehĺbenie prežívanej bolesti. Svätý Izák Sýrsky nás upozorňuje, že môže ísť o Boží trest. A má pravdu, pretože ide o stav úplnej nedôvery v Božiu prozreteľnosť alebo tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, ktorý je zdrojom prežívaného utrpenia. Tento trest v tomto pozemskom živote má však liečebný charakter, pokiaľ sa človek usiluje o život s Bohom.
Aj keď je dobré usilovať sa spoznať v ťažkostiach tento medicínsky Boží zásah, je oveľa lepšie predchádzať mu udržiavaním ducha vďačnosti v srdci. Takto srdce ďakuje za dobré vecí, ale aj za tie nepríjemné, pretože ich vníma ako príležitosť cvičenia sa v čnostiach. Vďačné srdce je známkou dôvery v Božiu lásku a prozreteľnosť. Takéto rozpoloženie srdca privoláva Božie dary, požehnania a milosť.
|
Súvisiace homílie / príhovory
Súvisiace pramene
Súvisiace príklady
|
(2005)
