NA ZAMYSLENIE
|
„Vynakladaj viac času na svoju prácu než práce na svoj čas.”
~FRIEDRICH DÜRRENMATT~ |
|
|
|
25.06.2003 -
1242
0
|
|
Téma: Pokánie
Príklad č.1550
(Zdroj: VRABLEC, J.: V službe Slova C. Rím: SÚSCM, 1991, s. 105. )
Francúzsky panovník Ludvík XV. žil nemravným, neviazaným, bezuzdným životom. Ale jeho dcéra Lujza bola rehoľníčkou v kláštore karmelitánok a tam sa modlila za obrátenie svojho otca pred drahocenným krížom, ktorý si priniesla do svojej cely z kráľovského paláca. Keď v dôsledku spustnutého života otec upadol do ťažkej choroby a bol pripútaný k lôžku a napriek tomu si stále vydržiaval milenku madame Dubarryovú, jeho dcéra v kláštore celá dni a noci kľačala pod krížom a v slzách prosila o milosť pokánia pre otca. Napokon celá vysilená a zoslabnutá strhla drahocenný kríž zo steny a poslala ho otcovi do jeho nemocničnej izby s odkazom: „Drahý otče, pred týmto krížom som celá dni a celé noci prebdela v modlitbách za vás. Prosím vás, dovoľte, aby bol teraz vo vašej izbe, aby sa vaše oči aspoň občas stretli s láskyplným pohľadom ukrižovaného Ježiša.“ Otec pohliadol na kríž, spomenul si na svoju milú Lujzu a v duši sa zachvel. V tej chvíli akoby bol zasiahnutý bleskom milosti, nastala v jeho duši premena: odsúdil svoju hriešnu minulosť, rozplakal sa od bolesti nad hriechmi a tíško si opakoval: „Bože, odpusť mi pre krv Kristovu.“ A vzal si predsavzatie: „Nechcem viac obraziť Božiu dobrotu!“ Hneď poslal preč od seba svoju milenku a prosil, aby mu priviedli kňaza. Pripravoval sa na spoveď. Prišiel ho vyspovedať sám parížsky kardinál. Chorý kráľ ho vrúcne prijal a po spovedi a po svätom prijímaní si dal zavolať svojich najbližších a odprosil ich takto: „Odprosujem vás všetkých a celý národ za to, že som žil pohoršlivým životom. V hlbokej bolesti ľutujem, že som dal zlý príklad svojmu ľudu.“ A pritom padol na kolená a obidvoma rukami objímal drahocenný kríž a skropil ho slzami ľútosti a opakoval: „V hlbokej bolesti ľutujem, že som dal zlý príklad svojmu ľudu.“ A potom pokračoval: „Ak mi Boh dá ešte ďalej žiť, budem žiť mravne a bezúhonne pre dobro svojho ľudu.“ Všetci jeho najbližší boli hlboko dojatí týmto veľkým pokáním a tešili sa z toho, lebo kajúcnik im znovu a znovu opakoval: „Až teraz mám v duši pokoj a radosť a šťastie.“
Súvisiace homílie / príhovory
Súvisiace pramene
Súvisiace príklady
Súvisiace záznamy v kartotéke
|
|
|