Autor: Miron
 
Téma: Sv. Izák Sýrsky / Homília 48.11.1 / Oheň, ktorý sa nedá uhasiť

Myšlienky... 372/2020

            Svätý Izák Sýrsky pokračuje v štyridsiatej ôsmej homílií priblížením stavu srdca, ktoré dosiahlo očistenie od vášní. Človek spoznáva Božiu lásku a odpovedá na ňu veľkodušným spôsobom, ktorý nepozná žiaden limit.



            Tento stav srdca svätý Izák Sýrsky vykresľuje pekným spôsobom: „Oheň, ktorý vzplanul v suchom dreve, je ťažko uhasiť a plameň božského zápalu, ktorý zostúpil do srdca toho, ktorý sa zriekol sveta, nemôže byť uhasený, pretože je horúcejší než oheň.“



            Zápal, o ktorom hovorí svätý Izák Sýrsky, by sme si však nemali stotožňovať so vzplanutiami zápalu, ktoré sa z času na čas objavia v našej duši a po nejakej dobe sa vytratia. Skutočný duchovný zápal, ktorý je neustále prítomný, neustály a rastúci, je možný len vtedy, keď je náš duch naplnený milosťou Svätého Ducha. Je to znak, že duch človeka bol obnovený do pôvodnej sily skrze zjednotenie s Bohom prostriedkami milosti a aktivity Svätého Ducha. Kto bol takto obnovený, potom smeruje celé svoje bytie – myseľ i telo, ako aj všetky záležitosti života jediným smerom: k životu, ktorý sa páči Bohu a k spáse.



            Pre prijatie daru tohto pravého duchovného zápalu sa musíme pripraviť. Svätý apoštol Pavol nám radí, čo robiť: „Bratia, myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné! Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne! A Boh pokoja bude s vami“ (Flp 4, 8-9).



            Svätý zápal duše, oheň, ktorý nemožno uhasiť, je darovaný tým, ktorí sa namáhajú o neustály bohumilý život konaním všetkého, čo je „mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné“.



© Miron Keruľ-Kmec ~ www.homily-service.sk